Ikona presvätej Bohorodičky „Hodigitria“

Ikona presvätej Bohorodičky „Hodigitria“

Pôvod ikony: Grécko; koniec 16. storočia; 76,8 x 54,5 cm

Sviatok: 28. júl

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou „Hodigtiriou“:

Je prameňom milosti pre tých, ktorí hľadajú Boha na ceste k spáse.

História pôvodnej ikony:

V ikonografii Božej Matky patrí privilegované miesto práve Hodigitrii – Vodkyni, ktorú podľa tradície napísal svätý evanjelista Lukáš a požehnala ju samotná Bohorodička so slovami: „Na tejto ikone bude moja milosť.“

 Podľa svedectva byzantských historikov cisárovná Eudoxia, manželka cisára Teodózia II (408-450), poslala ikonu z Jeruzalema do Konštantínopolu svokre Pulchérii, ktorá bola manželkou cisára Markiána (450 – 457). V polovici 5. storočia dala cisárovná Pulchéria na brehu mora postaviť pre ikonu Hodigitrie, ktorú nazvala „Vodkyňou“ veľkolepý chrám. Každý týždeň sa v utorok konala slávnostná procesia s ikonou, po uliciach cisárskeho mesta so zažatými sviecami a za spevu žalmov a hymnov.

Zaujímavosťou je, že existencia Hodigitrie v Konštantínopole bola potvrdená oveľa neskôr a kronikári hovoria predovšetkým o slávnom monastieri a svätyni Hodigitrie, ktorú dal postaviť cisár Michal III (842-867), nazývajúc ho „Chrám vodcov“ gr. τών Όδηγών (tón Hodégón), pretože velitelia vojsk sa chodili modliť pred odchodom na bojisko pred ikonu, ktorá niesla meno svätyne: Hodigos, neskôr Hodigitria.

 Legenda vysvetľuje názov prostredníctvom zázraku, ktorý učinila Božia Matka: v Konštantínopole sa Bohorodička zjavila dvom slepcom, vzala ich za ruku a priviedla ich do svätyne Hodigitrie, kde im vrátila zrak. Odvtedy slepí a trpiaci očnými chorobami chodili k prameňu, ktorý vyvieral pred chrámom a umývali si oči, aby sa uzdravili. Práve táto legenda vytvorila z obrazu Hodigitrie prameň milosti pre tých, ktorí hľadajú Boha. Okrem toho dáva porozumieť, že Mária je tá, ktorá ukazuje cestu k Bohu – Hodigitria – Tá, ktorá ukazuje cestu.

Popis ikony:

Jedným z hlavných atribútov, ktorými sa Hodigitria odlišuje od iných vyobrazení Bohorodičky, je natočenie tvárí oboch postáv. Nepozerajú vzájomne na seba, ale ich pohľady smerujú k divákovi, ktorého žehná Kristus pravicou. Usporiadanie prstov žehnajúcej pravice Krista nie je náhodné, ale má svoju symboliku a význam. Prsty vytvárajú monogram Ježiša Krista – IC XC; grécky Ιησούς Χριστός, cirkevnoslovansky Іисýсь Христóсь, – Ježiš Kristus. Vystretý ukazovák naznačuje písmeno I, tretí prst (prostredník) svojím miernym ohybom vytvára písmeno C, palec prekrížený so štvrtým prstom (prstenníkom) vytvára X a posledný piaty (malíček) tvorí svojím ohybom C. Tento monogram Ježiša Krista sa na jeho ikonách nachádza buď v hornej časti v rohoch, alebo po stranách hlavy Spasiteľa. Tieto iniciály môžeme vidieť aj v kruhoch nad nimbom Krista. Slabo viditeľné písmená Ѡ Ѻ N (omega, omikron, ní) v jeho nimbe poukazujú na spojitosť so Starým zákonom, kde Boh na otázku Mojžiša, kto ho posiela k faraónovi, odpovedal: „Som, ktorý som“ (Ex 3,14), čo je potvrdením toho, že Boh – stvoriteľ sveta, ktorý v Starom zákone nebol viditeľný, ale iba prítomný prostredníctvom hlasu, je ten istý Boh, ktorý sa vtelil, čo potvrdzuje aj Kristov zvitok v ľavici „A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Ruka Bohorodičky ukazuje na Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6).

Mimoriadne jemné rysy Božej Matky, malá hlava dieťaťa, predĺžené proporcie a dômyselné spracovanie výrazov svedčí o vysokej profesionalite umelca. Krásnym detailom sú aj rastlinné motívy v nimboch oboch postáv na ikone, čo je typickým prvkom v zdobení ikon od obdobia 16. storočia, s akým sa stretávame nielen v nimboch, ale aj v odevoch, či pozadiach ikon.

Hlavným zámerom ikonopisca bolo očividne vyzdvihnúť veľkoleposť a dôstojnosť celého výjavu. Výrazné červené rúcho Bohorodičky naznačuje, že prostredníctvom svojho Syna sa stala nebeskou kráľovnou. Jej ľudskú prirodzenosť vyjadruje modrý čepiec, ktorý zahaľuje vlasy a sotva je viditeľný spod zlatých okrajov mafória (rúcho pokrývajúce hlavu i ramená). Tri hviezdy, na ramenách a čele, symbolizujú jej neporušiteľné panenstvo pred, počas aj po pôrode Krista. Ľavú hviezdu nahrádza Kristus svojím telom. Nad hlavou sú grécke písmená „ΜΡ ΘΥ“ čo je monogramom Božej Matky, gr. Μήτηρ θεoύ MétherTheú – Matka Božia. Na predmetnej ikone je čiastočne viditeľná len druhá slabika - „ΘΥ“, čo je spôsobené tým, že ľavá časť ikony bola odrezaná.

Duchovný odkaz:

„Ak je teda Syn požehnanej Panny Márie Boh, potom je právom nazývať ženu, ktorá ho porodila Bohorodičkou. Ak je Ježiš jedinečnou osobou a to božskou, potom nepochybne musia všetci nazývať Máriu nielen Rodičkou človeka Krista, ale aj Bohorodičkou, Theotokos. Veď už jej príbuzná Alžbeta ju zdraví ako ´Matku môjho Pána´ (porov. Lk 1, 43).“ (pápež Pius XII.)

Modlitba:

„Hľadiac na ikonu tvojej presvätej tváre, Bohorodička Panna, ktorú všetkými oslavovaný evanjelista Lukáš namaľoval, svojimi prečistými ústami si o nej povedala: ´Na tejto ikone bude moja milosť a sila´. Vidiac tento tvoj prísľub, zbožne uctievame tvoj presvätý obraz, Vládkyňa a ospevujeme tvojho Syna i Boha: Aleluja.“ (2. Kondák z Akatistu k presvätej Bohorodičke pred ikonou „Hodigitria“)