Ikona sv. Petra a Pavla apoštolov

IKONA MESIACA

Pôvod ikony: Rusko, koniec 19. stor.

Sviatok: 29. júna (12. júla v pravoslávnej cirkvi)

Popis ikony:

Peter a Pavol, dva piliere na ktorých Kristus začal budovať svoju cirkev. Ich názory sa často líšili, nedá sa o nich povedať ani to, že by boli bývali jednotní v prijímaní prvých kresťanov, napriek tomu sú dnes obaja považovaní za dva stavebné prvky, ktoré boli odlišné, aby spojili všetkých nasledovateľov Ježišovho učenia a priniesli evanjelium do najodľahlejších kútov zeme.

 Peter pochádzal zo skromných pomerov mestečka Betsaida, živil sa rybolovom a stal sa jedným z prvých Vykupiteľových učeníkov. O jeho povolaní stať sa „rybárom ľudí“ píše sv. Ján: V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: "Hľa, Boží Baránok." Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Jeden z tých dvoch bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: "Našli sme Mesiáša," a priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: "Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," (Jn 1,35-37.40-42) po grécky Peter, v slovenčine Skala.

 Táto zmena nebola u Židov až tak nezvyčajná, ako by sme si dnes mohli myslieť. Jahve už v starom zákone premenoval napr. Abrama na Abraháma alebo Jákoba na Izraela. Nový titul znamenal, že Boh poveril človeka zvláštnym poslaním a vytýčil mu osobitný cieľ. Aj u Šavla nastalo obrátenie, ktoré mu prinieslo druhé meno „Pavol“. Saulus (nazvaný podľa prvého židovského kráľa) bol vážený Rímsky občan, horlivý Žid a vzdelanec. V nábožnej zanietenosti prenasledoval príslušníkov novej komunity, tzv. kresťanov, kým sa mu na ceste do Damašku nezjavil zmŕtvychvstalý Kristus a nezavolal naňho slovami: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9,4)

Vtedy nastala zmena, ktorá navždy skrížila cesty týchto dvoch mužov. Petra, prvého biskupa, ktorého do úradu venoval sám Kristus, keď povedal: „Ty si Peter (Skala) a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.“ (Mt 16,18-19) A Pavla, tzv. „apoštola pohanov“, najväčšieho z apoštolských misionárov. Cestoval do Sýrie, Malej Ázie, na Cyprus či do Grécka. Učil v Efeze, Korinte, Aténach, Solúne, Thrákii, Kréte, Malte, Sicílii i Taliansku. Bol vytrvalý, odvážny, skvelý rečník a spisovateľ. Jeho listiny tvoria takmer polovicu Nového zákona.

 To je dôvod, prečo je zobrazený s knihou, čiže evanjeliom. Môžeme ho vidieť odetého je v zelenej tunike, čím sa preukazuje jeho spolupatričnosť s najbližšími Ježišovými učeníkmi. Napriek tomu,
že nechodil s dvanástimi, Boh si ho sám, osobitným spôsobom, vyvolil za apoštola. So zeleným odevom ostro kontrastuje červený plášť, znak mučeníctva.

 Výtvarní umelci často maľovali oboch svätcov spolu. Na takom obraze sa Pavol, z pohľadu diváka, nachádza zväčša na pravej strane. Po bokoch má krátke hnedé vlasy a bradu. Plešina na temene hlavy má zvýrazniť vysoké čelo, ktoré odkazuje na veľkú múdrosť a učenosť. Naopak Peter býva s obľubou predstavený ako starec, hoci bol od Ježiša starší len o pár rokov. Spoznáme ho podľa bielych kučeravých vlasov a sivej brady. V ruke drží zvitok. Zvyčajne na ňom býva napísané: „Ty si Mesiáš, syn živého Boha.“ Čo bola jeho odpoveď na Spasiteľovu otázku: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ A „Za koho ma pokladáte vy?" (Mt 16,13.15) Jeho modrý spodný odev, vypovedajúci o ľudskej krehkosti a slabosti, zakrýva zlaté rúcho. Kristus ho napriek jeho nedokonalostiam ustanovil za svojho nástupcu a stal sa prvým pápežom. Pozlátené bývajú aj liturgické predmety, príp. časti kňazských ornátov.

 Svätožiara oboch postáv sa vyznačuje detailnou zdobnosťou. Jediná je rovnaká pre Petra a Pavla, pretože je Božským svetlom. Potvrdzuje to Vykupiteľ v hornom okraji ikony. Z výsosti žehná dielo oboch hlásateľov radostnej zvesti, pretože cirkev nie je Petrova ani Pavlova, ale Kristova.

Duchovný odkaz:

 V Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha. Kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery.
Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. (Gal 3,14.23-29)