Ikona svätej veľkomučenice Barbory

Pôvod ikony: Rusko 

Sviatok: 4. december

Sv. veľkomučenica Barbora sa narodila v Heliopolise v Malej Ázii. Bola jedinou dcérou významným pohanských rodičov. Matka jej zomrela skoro, a tak sa o výchovu Barbory staral jej otec Dioskor. Všetku svoju lásku a starostlivosť venoval jedinej dcére, ktorá v čase dospievania prekypovala veľkou pozemskou krásou. Aby jej krásu nemohli vidieť obyčajní a nevedomí ľudia, ktorých oči nie sú hodné obdivovať takúto krásu, dal pre ňu pripraviť zvláštne komnaty v hradnej veži svojho zámku, kde žila v izolácii pred vonkajším svetom. Ďalším z dôvodov Dioskora bola ochrana Barbory pred akýmkoľvek kontaktom s kresťanmi, ktorých z hĺbky duše nenávidel.

Barbora sa aj napriek samote dozvedela o Bohu a dala sa tajne pokrstiť. Na základe svojej viery nechala vo veži vybudovať tretie okno - znak Najsvätejšej trojice. Keď sa to jej otec dozvedel, zbil ju a nechal zavrieť do malej izby. Nasledujúceho dňa sa Dioskor odobral k miestnemu vladárovi Markiánovi, ktorému sa sťažoval na svoju dcéru, ktorá uverila v Krista a zavrhla pohanskú vieru. Neskôr predviedol pred vladára aj samotnú Barboru a povedal: „Zriekam sa jej, pretože odmieta mojich bohov, a ak sa k nám znova neobráti a spoločne so mnou sa im nepokloní, tak už viac nebude mojou dcérou a ja už nebudem jej otcom. Muč ju, mocný zákonodarca, tak, ako uznáš za vhodné.“ Keď ju vladár uvidel, bol uchvátený jej krásou. Začal ju prehovárať, aby neopúšťala dávne otcovské tradície a zákony a neprotivila sa vôli otca, v opačnom prípade ju môže vydediť. Vladár ju taktiež presviedčal, aby nerobila hanbu svojej rodine a nezničila si svoj krásny a prekvitajúci mladý život. No Barbora sa netúžila pokloniť bezduchým idolom, ale zvelebovala meno Ježiša Krista. Pre ňu nemalo žiadnu váhu ani bohatstvo, či pozemské radosti, nezakladala si ani na kráse, či vznešenosti rodu, ale túžila po nebeským dobrách. A tak vyznala vieru v jediného Boha. Na to ju vladár prikázal bičovať, až kým sa zem nesfarbila jej krvou a následne jej jatrili rany kefou zo zvieracej srsti. Po tom všetkom prikázal Markián Barboru uväzniť. Po ťažkom mučení, sa sv. Barbora, ledva živá, s plačom modlila ku Kristovi, aby ju neopustil v tomto ťažkom utrpení: „Hospodin, neopúšťaj ma! Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pán, moja spása!“ (Ž 37, 22 – 23). V noci sa jej zjavil Pán a povedal: „Vzchop sa, nevesta moja, a neboj sa, lebo ja som s tebou, vzhliadam na tvoju námahu a uľavujem tvojim bolestiam. Za tvoje utrpenia ti pripravujem v mojom nebeskom príbytku večnú odmenu: a tak, vydrž až do konca, aby si mohla čoskoro zakúšať večné blahá v mojom kráľovstve!“ Pán Barbore vyliečil rany tak, že na jej tele nezostala po nich žiadna stopa. Toto všetko s údivom pozorovala kresťanská žena menom Juliana, ktorej sa stala svätá Barbora vzorom.

Nasledujúceho dňa bola Barbora znova predvedená pred vladára. Všetci boli ohromení, keď ju zbadali zdravú, ešte krajšiu ako predtým a na tele bez stôp po mučení. Keď ju vladár uvidel, povedal: „Vari nevidíš, deva, ako sa o teba postarali naši bohovia? Včera si bola kruto zmučená a vysilená od utrpenia, avšak oni ťa teraz úplne vyliečili a darovali ti zdravie. Buď im za to vďačná, pokloň sa im a obetuj.“ Barbora však odmietla a odvetila, že ju uzdravil Ježiš Kristus. Vladára to rozhnevalo a prikázal ju priviazať o strom a mučiť. Vtedy prišla Juliana, krorá vladára obvinila z nemilosrdného mučenia a začala urážať pohanských bohov. Následne ju prikázal priviazať k Barbore a mučiť. Svätá Barbora napriek veľkým bolestiam sa začala modliť k Bohu o záchranu Juliany. Nakoniec boli obidve odsúdené k sťatiu mečom. Barbora bola popravená vlastným otcom.

Centrálne je na ikone zobrazená sv. veľkomučenica Barbora v celej postave. Je odetá v modrej tunike, ktorú má v spodnej časti, ako aj v páse, pod krkom a na konci rukávov (pri zápästiach) zdobenú zlatým lemovaním. Cez ramená má prehodený červený plášť – symbol mučeníckej smrti. V pozdvihnutej pravici drží červený kríž. Hlavu nemá prikrytú maforiom, ani šatkou, ale je prostredníctvom dvoch anjelov poslaných Bohom korunovaná kráľovskou korunou, víťazným vencom, za statočný boj proti nepriateľom kresťanskej viery a vernosť nebeskému ženíchovi – Kristovi. Dlhé hnedé vlasy jej splývajú po ramená. Z jej tváre vyžaruje Božský pokoj a radosť z nebeského príbytku, ktorý jej Kristus prisľúbil, keď sa jej po krutých mučeniach po modlitbe zjavil vo väzení, aby ju v poslednom boji posilnil. Okolo hlavy má zlatý nimbus. V ľavici pozdvihnutej do úrovne pásu drží rozvinutý biely zvitok, ako symbol čistoty a panenstva, ktoré si zachovala pri vyznaní Kristovej viery a odmietnutí modloslužby aj za cenu vlastného života, ktorý obetovala z lásky ku Kristovi. Na zvitku je cirkevnoslovanský text modlitby Nicejsko-carihradského vyznania viery, čo len potvrdzuje jej pevný postoj a odhodlanie, keď svoju kresťanskú vieru vyznala tak pred otcom Dioskorom, ako aj vladárom Markiánom: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. I v jedného Pána Ježiša Krista...“. Nad ramenami svätice je názov ikony: Obraz svätej veľkomučenice Barbory.
Centrálna ikona s postavou sv. Barbory, je zo všetkých štyroch strán lemovaná dvanástimi klejmami, ktoré v jednotlivých scénach poukazujú na najdôležitejšie udalosti jej života, spojené s jej mučeníckou smrťou. Je dôležité poznamenať, že súčasťou klejm je okrem Barbory, jej otca Dioskora, či vladára Markiána aj sv. mučenica Juliana (klejmo č. 10. a 11. v postave devy a texte nad nimbom svätice a v poslednom 12. klejme sa nepriamo spomína v texte pod klejmom: „Po sťatí svätých mučeníc...), ktorá na základe svedectva sv. Barbory vyznala svoju kresťanskú vieru a bola spoločne s Barborou sťatá mečom v ten istý deň.