Ikona svätého Jána Krstiteľa (Predchodcu)

Pôvod: Grécko, 18.stor.

Rozmery: 76,6 x 47

Sviatok ikony:

V liturgickom kalendári východnej ortodoxnej cirkvi nájdeme množstvo sviatkov venovaných sv. Jánovi Krstiteľovi. Nasledovné dni slávenia potvrdzujú jeho význam pre veriacich:

1. júna (7. júla) - Narodenie Jána Krstiteľa
2. augusta (11. septembra) - odťatie hlavy Jána Krstiteľa
3. januára (20. januára) - katedrála sv. Jána Krstiteľa (dáva sa do súvislosti so sviatkom krstu)
4. február (9. marca) – nájdenie hlavy Jána Krstiteľa
5. a 25. mája (7. júna) – opätovné získanie hlavy sv. Jána Krstiteľa
6. októbra (25. októbra) - presun pravej ruky sv. Jána Krstiteľa z Malty do Gatchiny

Popis ikony:

Ján Krstiteľ, v pravoslávnej cirkvi častejšie nazývaný „Predchodca“, pretože pripravoval svojich súčasníkov na príchod Mesiáša a na Jeho božské učenie. Kto je tento zvláštny askéta, ktorý jediný je síce biblickým prorokom, no nepatrí už do Starého, ale do Nového zákona? Muž, o ktorom sám Kristus povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“. Už jeho narodenie bolo zvestované anjelom, jeho vplyv bol citeľný ešte dvadsať rokov po jeho smrti a dokonca židovský historik Josephus Flavius z prvého storočia vo svojich spisoch spomína viac Jána než Ježiša.

Čo môžeme vedieť o tomto príbuznom Ježiša Nazaretského, ktorý sa napriek svojej ľudskej krehkosti od Spasiteľa duchom nikdy nevzdialil a dodnes sa jeho vyobrazenie spolu s Bohorodičkou nachádza na ikonostasoch (chrámovej stene v pravoslávnych kostoloch) blízko tváre Najvyššieho. Písmo je z nášho pohľadu na detaily často skúpe, musíme teda bádať v prameňoch a cirkevnej tradícii. Do nej patria aj ikony, no tá, na ktorú sa pozeráme, nie je obvyklá. Vyžaduje si dôslednejšie skúmanie.

Na prvý pohľad sa môže veriacemu zdať, že ikonopisec si prácu zjednodušil. Chýba predsa púšť, vyprahnutá zem, kde sa svätec zdržiaval a odkiaľ prichádzal k vodám Jordánu, aby krstil a hlásal pokánie na odpustenie hriechov. Nikde nevidno ani strom so zaťatou sekerou, ktorá má pripomínať jeho slová adresované farizejom a zákonníkom: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 3,7.10). V ruke nedrží kríž predpovedajúci preliatie jeho mučeníckej krvi, ba ani otvorený zvitok, zvyčajne s vpísaným niektorého z jeho výrokov. Najčastejšie sa zvykol uvádzať verš: "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo" (Mt 3,2).

Namiesto toho upriamuje divákovu pozornosť na žehnajúce gesto pravej ruky a Jánovu tvár, priblíženú v mimoriadnych detailoch, poznačenú pustovníckym životom a neustálym odriekaním akýchkoľvek svetských a telesných pôžitkov. Vďaka jej veľkosti a dômyselnému výrazu môže divák ešte dôkladnejšie sledovať obrátenú perspektívu. Tá je pre správne napísanú ikonu nevyhnutnosťou, keďže nemá neznázorňovať portrét, ale okno do neba. Aj preto má každé vyobrazenie po okrajoch tenký, najčastejšie červený, rám. Neukazuje hmotné znaky, ale duchovné svedectvo zo zreteľa Božieho kráľovstva. Ikonopisec sa snaží zobraziť svätosť, ktorú veriaci objavuje v modlitbe pred Pánom, v stíšení a odovzdanosti.

Netypické je na tomto výjave aj tmavomodré pozadie, naznačujúce pozemskosť, s ktorým ostro kontrastuje zlatá gloriola, vzťahujúca sa k nebeskej velebe. Potvrdzuje, že Ján bol svätý muž a v dejinách spásy plnil jedinečnú, nenahraditeľnú úlohu. Boh ho poveril poslaním, ktoré mal splniť v svojej domovine. Nie v prestížnych, vzdialených krajoch, ale na mieste, kde sa narodil. Nekonal zázraky a neviedol okázalý život. Naopak, priťahoval ľudí svojou jednoduchosťou a darom odovzdávať božie posolstvo. Z tohto dôvodu je maľovaný s krídlami. Pre lepšie pochopenie, grécke slovo ἄγγελόν „evangelos“ v doslovnom preklade znamená „dobrý posol“ alebo „nosič dobrých správ“. Nuž, z tohto označenia ďalej pochádzajú napríklad aj pojmy „anjel“ a „evanjelium“, t. j. radostná zvesť.

Plášť zelenej farby je odkazom na pôsobenie tretej Božskej osoby - Ducha Svätého, ktorý „odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov“ (Lk 1,70). Pána a oživovateľa, ktorý je spolu s Otcom a Synom pôvodcom všetkého stvorenia. Aj v prírode sú hravé odtiene zelenej známkou rastu a rozvoja. Cez jeho pôsobenie sa veriacemu dostáva podiel na Božej plnosti. Ježiš to v Jánovom evanjeliu vysvetľuje prostredníctvom podobenstva: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5)

Pravú ruku Ján pozdvihuje v typickom pravoslávnom požehnaní, s pozíciou prstov uspôsobených do tvaru písmen IC XC. Sú to prvé a posledné písmená Kristovho mena v gréčtine: IHCOYC XRICTOC. V ľavej ruke drží misu s odťatou hlavou. O jeho mučeníckej smrti čítame podrobne v 6. kapitole Markovho evanjelia. Kráľ Herodes ho nechá sťať počas oslavy svojich narodenín, krátko nato, čo sa poddá rozmarom tancujúcej Salome. V opitosti a pred mnohými svedkami jej nerozvážne sľúbi všetko, čo si len zažiada. Mladá tanečnica sa s touto otázkou obráti na matku. Tá využije príležitosť navždy sa zbaviť Jána, ktorý kritizuje jej nelegálny zväzok s Herodesom a prikáže dcére, aby si prijala „doniesť na mise hlavu Jána Krstiteľa“. Tak sa aj stane. Do väzenia, kde z vôle vladára držia spútaného Jána, pošle kráľ svojich katov, aby splnili želanie dievčine, ktorá hostí očarila svojou krásou a šarmom.

Duchovné posolstvo:

Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: "Kto si ty?", on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: "Ja nie som Mesiáš."  "Čo teda," pýtali sa ho, "si Eliáš?" Povedal: "Nie som." "Si prorok?" Odpovedal: "Nie." Vraveli mu teda: "Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?" Povedal: "Ja som hlas volajúceho na púšti: "Vyrovnajte cestu Pánovi."

Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: "Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?" Ján im odpovedal: "Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi." To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. (Jn 1,19-30)