Ikona Svätý hieromučeník Charalampés

Svätý hieromučeník Charalampés

Pôvod ikony: Rusko; 18. storočie; 124,5 x 62,5 cm

Sviatok: 10. február

Patronát: roľníkov a farmárov, dobrej úrody a zdravého potomstva hospodárskych zvierat. Orodovník za zotavenie z chorôb, ochranca od náhlej smrti, obranca pred útokmi nepriateľov a pomocník v zlepšení nálady. Svätý mučeník osobitne prosí za ľudí trpiacich depresiou a duševnými chorobami. Modlitby pred ikonou svätca takisto pomáhajú ochrániť územie pred epidémiami, hladom a skazou.

Zo života svätca:

Medzi významných nasledovníkov Kristovho učenia, ktorý sa zaradil k zástupu vyvolených, obetujúc svoj život pre vieru v Boha, patril aj sv. hieromučeník Charalampés (gr. Χαράλαμπος, v preklade „žiaraci radosťou“), biskup v starom gréckom meste Magnézia neďaleko Smyrny v Malej Ázii (dnešné Turecko). Tu s veľkým zanietením a otcovskou starostlivosťou ohlasoval vieru vo vteleného Božieho Syna. Keď však na rímsky cisársky trón zasadol Septimus Severus (193 − 211), zdvihla sa ďalšia mohutná vlna prenasledovania kresťanov, predovšetkým katechumenov, novokrstencov a duchovných. Nový cisár dal totiž zozbierať všetky dovtedy platné zákony týkajúce sa kresťanov a v roku 202 vydal edikt, ktorým vyhlásil prijatie krstu za trestný čin. V uvedenom období spravovali maloázijskú oblasť Lukianos a Lucius. Keď sa dozvedeli o Charalampovi, dali ho zadržať a predviesť pred súd. Na otázku, prečo odvrhuje modly a nerešpektuje rímske zákony, Charalampés odpovedal, že sa pridŕža zákonov Ježiša Krista, ktorý za svojich nasledovníkov obetoval vlastný život. Lukianos a Lucius prikázali Charalampovi, aby priniesol obetu bohom a zriekol sa Krista, lebo v opačnom prípade bude musieť podstúpiť mučenie. Keď to napriek vyhrážkam odmietol, bez ohľadu na jeho vysoký vek (mal vtedy stotrinásť rokov) pristúpili k donucovacím prostriedkom. Zobliekli mu šaty a telo mu trhali železnými hákmi, kým mu nezodrali kožu od hlavy až po nohy. Charalampés sa obrátil k svojim mučiteľom a mocným hlasom povedal: „Ďakujem vám, že ste mi ohobľovali telo, lebo tým ste obnovili môjho ducha v Kristovi.“ Vtedy mučiteľom vypadli háky z rúk, pričom dvaja z nich, Porfyrios a Baptos, uverili v jediného Boha a nahlas oslavovali Spasiteľa. Rovnako sa zachovali aj tri ženy, ktoré boli svedkami Charalampovho mučenia. Na príkaz sudcov boli všetci piati sťatí mečom. Keď jeden z vojakov pokračoval v trhaní Charalampovho tela, ochrnuli mu ruky. Zhrozený kričal na Luciusa, aby mu pomohol. Ten pristúpil k Charalampovi a napľul mu do tváre. Vtedy sa stal ďalší zázrak, lebo Luciusovi sa otočila hlava do neprirodzenej polohy a zostala tak. Prenikla ho hrôza a začal prosiť o zľutovanie. Po svätcovej modlitbe obidvaja mučitelia vyzdraveli. Vtedy mnohí z prítomných uverili v Krista; patril k nim aj Lucius, ktorý zvolal: „Veľký je Boh kresťanov!“ Správca maloázijskej oblasti Lukianos podal správu o týchto veciach cisárovi, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Antiochii Pizídijskej (južná časť Malej Ázie). Cisár vydal rozkaz priviesť Charalampa k nemu. Prevoz obvineného sa uskutočnil s nevídanou krutosťou, lebo mu priviazali povraz k brade a vláčili ho po zemi. Cisár nariadil páliť ho ohňom a prepichovať mu hrudník, ale Božia moc spôsobila, že zostal nedotknutý. Okrem toho sa začali diať nové zázraky, keď svätec pred očami všetkých uzdravil človeka, ktorý bol tridsaťpäť rokov posadnutý zlým duchom, a keď vzkriesil mŕtveho mladíka. Prítomný ľud začal oslavovať Krista Spasiteľa, pričom v Boha kresťanov uverila aj cisárova dcéra Galéna, ktorá svojimi modlitbami rozbila modly v pohanskom chráme. Septimus Severus však zostal neoblomný a spolu so svojím veľmožom Krispom sa začal Ježišovi rúhať a posmešne ho vyzývať, aby zostúpil na zem a ukázal svoju silu. Zrazu nastalo zemetrasenie, akási sila vyzdvihla obidvoch do vzduchu a spútala neviditeľnými okovami. Keď ich oslobodila Charalampova modlitba, cisár na chvíľu zaváhal, ale potom znova upadol do bludu a vydal rozkaz sťať ho mečom. Svätec si radostne kľakol a položil svoju hlavu pod meč. Vtedy sa mu zjavil sám Spasiteľ a Charalampés ho prosil, aby na mieste, kde spočinú jeho kosti, nebol ani hlad, ani choroba, ale pokoj, úrodnosť, odpustenie a spása. Pán mu sľúbil, že splní jeho žiadosť a vzal jeho dušu so sebou do neba. Keď kat pozdvihol meč, aby Charalampovi odťal hlavu, zbadal, že má pred sebou už iba mŕtve telo, ktoré cisárova dcéra Galéna vzala a s veľkou úctou pochovala. V súčasnosti sa svätcove ostatky nachádzajú v Monastieri svätého Štefana v Meteorách (Grécko), kde sa aj dnes na jeho príhovor konajú zázraky.

Popis ikony:

Ikona, ktorá na základe rozmerov mohla byť súčasťou miestneho radu ikonostasu ako chrámová ikona, zobrazuje sv. Charalampa v celej postave, ktorého v spodnej časti ikony obklopujú štyri scény z jeho života. Je stvárnený v pokročilom veku, s typickou stareckou bradou, dlhými vlasmi, s prívetivým, no zároveň prezieravým pohľadom upretým na diváka. To, že je biskupom, symbolizuje biely omofor prehodený cez ramená a splývajúci nadol, zdobený na ramenách a vo výške hrude veľkými krížmi. Omofor, gr. ὠμοφόριον, pochádza z dvoch gréckych slov: ὦμος – plece a φέρω – nosím, po rus. омофор, нараменник, je výlučne biskupským odevom, ktorý si biskup kladie na obe ramená, čomu zodpovedá aj samotné pomenovanie tejto časti biskupského odevu. Svojím významom je omofor pre biskupa najvýznamnejším a najdôležitejším bohoslužobným odevom, bez ktorého nemôže sláviť žiaden posvätný úkon. O význame a poslaní omofora máme najstaršie svedectvo od svätého Izidora Pelusiotského, ktorý o tom, čo omofor je a čo symbolizuje, hovorí: „Omofor biskupa, vlnený a nie ľanový, predstavuje vlnu stratenej ovce, ktorú Pán nájduc položil na svoje ramená. ,Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia...‘ (Lk 15, 4 – 5) Biskup, ako obraz Krista vykonáva Kristovo dielo a svojím rúchom ukazuje všetkým, že sa pripodobňuje dobrému a veľkému pastierovi, lebo je ustanovený na to, aby nosil na sebe bremeno pastvy.“ Iný, symbolický výklad omofora ponúka svätý Simeon Solúnsky: „... omofor je biskupovým vyznamenaním, ktorý sa kladie na pastiera Kristových oviec. Omofor je symbolickým vyjadrením vtelenia Boha Slova, ktorý nájduc nás, stratenú ovcu, nás nosil na svojich pleciach. Pretože Kristus prijal na seba ľudskú prirodzenosť a zjednotil nás so sebou a pre nás a našu spásu podstúpil kríž a smrť, práve preto sa nachádzajú na omofore aj kríže.“ Telo má zahalené červeným felónom, pod ktorým má zelenomodrý stichar. Felón, gr. φελόνιον; rus. фелонь – toto gr. slovo pochádza z dvoch zložených slov φαίνεται – zakrýva a – όλος všetko, a preto felón je odevom, ktorý pokrýva celé telo. Felón ako jeden z najdôležitejších bohoslužobných presbyterských rúch vznikol pravdepodobne z vrchného odevu Židov, bol štvorhranný a bez rukávov, takže sa ním zakryl celý človek, ba aj ostatný spodný odev, ktorý, ako môžeme predpokladať, nosili apoštoli i samotný Spasiteľ. Sv. patriarcha German o symbolickom význame felóna píše takto: „Felón symbolizuje purpurový plášť, do ktorého bol Spasiteľ oblečený pre posmech pred Pilátom.“ Stichar, gr. στιχάριον, rus. стихарь, je dlhý ľanový alebo hodvábny liturgický odev, ušitý ako dlhá, až po členky siahajúca tunika, ktorý používajú nielen diakoni, ale aj kňazi či biskupi. Líšia sa len v tom, že v prípade diakonského stichara sú rukávy širšie, a kňazský, a biskupský stichar má rukávy užšie. V prostredí západnej cirkvi mu zodpovedá alba. Ako znak ohlasovania Božieho slova drží v ľavici zatvorený evanjeliár. Symbol kňazskej a biskupskej moci zvýrazňuje gesto žehnajúcej pravice, pričom usporiadanie prstov sv. Charalampa nie je náhodné, ale má svoju symboliku a význam. Prsty vytvárajú monogram Ježiša Krista – IC XC; cirkevnoslovansky Іисусь Христóсь, grécky Ιησούς Χριστός – Ježiš Kristus, čím sa zvýrazňuje skutočnosť, že biskup alebo kňaz nežehná vo svojom mene, ale v mene Ježiša Krista. Boh prostredníctvom svojich služobníkov, biskupov a kňazov, zostupuje na svet so svojou milosťou a požehnaním. Vystretý ukazovák pravice naznačuje písmeno I, tretí prst (prostredník) svojím miernym ohybom vytvára písmeno C, palec prekrížený so štvrtým prstom (prstenníkom) vytvára X a posledný piaty (malíček) tvorí svojím ohybom C. S takýmto žehnajúcim gestom pravice sa stretávame pri väčšine ikon Krista a pri zobrazeniach sv. biskupov a kňazov.

Celková kompozícia ikony výstižne odráža posolstvo života svätca. Krajina mesta Magnézia so scénami utrpenia zaberá nepatrné miesto v úzadí, odkiaľ dôstojne vystupuje úctyhodná postava biskupa, obklopeného zlatým pozadím. Vo vrchnej časti ikony nad hlavou svätca a nápisom Svjaščennomúčenik Charálampij tróni v oblakoch Kristus Pantokrator, Vševládca, žehnajúci oboma rukami ako najvyšší veľkňaz a vládca. Prítomnosť Krista na ikone nie je náhodná, pretože zo životopisu svätca sa dozvedáme, že Charalampovi sa počas mučení zjavil Kristus, ktorý ho niekoľkokrát zachránil, posilňujúc a povzbudzujúc ho vo viere a hrdinskom zápase, na čo chcel pravdepodobne poukázať aj autor tejto ikony.

 Klejmá:

1. Svätého mučeníka Charalampa priviedli na súd k panovníkovi Lukianovi.
2. Svätého mučeníka Charalampa priviazali k stromu a železnými hákmi mu trhali telo.
3. Panovník Lukianos prišiel k cisárovi Severovi, aby ho oboznámil so všetkým, čo sa stalo s mučeníkom, a prosí cisára, aby dal svätého Charalampa mučiť.
4. Mučenie svätého Charalampa

 Duchovné posolstvo:

„Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: ,Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.‘ (Mt 16, 24) Sv. Izák Sýrsky tieto Kristove slová objasňuje takto: Čo znamená zaprieť seba? Je to zapretie tela. A kto je ochotný trpieť ukrižovanie, prijíma myšlienku smrti a ide ďalej ako ten, kto nemá podiel na tomto živote. To je to, čo znamená trpieť kríž a ísť za mnou. Kríž znamená vôľu pripravenú na akékoľvek utrpenie. Keď je niečia myseľ pripravená stratiť seba samého kvôli získaniu lásky ku mne, ten bude zachovaný bez uškodenia pre večný život... Buďte mŕtvi v živote a nebudete žiť v smrti. Nechajte svoju dušu usilovne zomrieť a nebudete žiť v slabosti.“ (sv. Izák Sýrsky, Mystické rozpravy)

Modlitba:

„Ó, svätá a veľmi trpiaca hlava, dobrý pastier Kristových duchovných oviec, Kristov hieromučeník Charalampés, chvála Magnézie a sláva sveta, svietnik celého sveta a náš veľký zástanca a pomocník v zármutku, v núdzi a každej potrebe! Vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe utiekame a prosíme ťa, zbav nás každého zlého trápenia. Ty si od Pána pre svoje mnohé utrpenia prijal milosť a veľkú moc pomáhať nám všade a vo všetkom, a najmä tam, kde sa bdením, spevom a vrúcnou modlitbou bude ctiť tvoja pamiatka. Kristov hieromučeník, túto milosť si po svojej prosbe dostal od Pána, Kráľa slávy. Keď si bol odsúdený na sťatie mečom, počul si ľúbezný hlas, ktorý sa ti prihovoril: Príď, môj priateľ, Charalampés, ktorý si pre mňa vytrpel mnohé muky, a popros ma, o čo chceš, a ja ti to dám. Ty si prostredníctvom svojich úst ako veľký svietnik povedal Kristovi: Pán môj, veľkým je pre mňa darované od teba nezapadajúce svetlo. Ak je to hodné tvojej slávy, prosím ťa, prejav mi svoju priazeň a daruj mi takú milosť: aby tam, kde budú uložené moje telesné ostatky a bude sa ctiť pamiatka môjho utrpenia, nebolo na tom mieste ani hladu, ani moru či skazonosného ovzdušia, ničiaceho plody, ale nech na tomto mieste bude pokoj, zdravie pre telá i duše, hojnosť pšenice, vína a oleja i rozmnoženie dobytka, potrebného pre ľudí. Kristov veľmi trpiaci služobník Charalampés, ty si znova počul Pánov hlas, ktorý ti zvestoval: Nech bude tak, ako si si želal, môj preslávny vojak. Po rozhovore s Pánom, bez toho, aby si bol sťatý, tvoja duša opustila telo a s veľkou slávou šla v ústrety Kristovi, ktorú stretajúc anjeli s veľkou slávou a radosťou sprevádzali k Pánovmu trónu. A tak si prijal veniec slávy z jeho božských rúk so zástupom svätých, s ktorými na veky oslavuješ jeho najsvätejšie meno. I prebývajúc tam, v nebeskej sláve, vzhliadni aj na nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, Boží služobník, a spomeň si na nás pred Pánom, aby nám daroval svoju veľkú milosť na nekonečné veky. Amen.“ (modlitba z Akatistu k sv. hieromučeníkovi Charalampésovi)