Ikona Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke

Ikona Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke 

Pôvod ikony: Rusko, Palech; koniec 18. storočia; 53,5 x 43,7 cm

Sviatok: 26. december

Historické pozadie sviatku:

V prostredí kresťanského Východu v cirkvách grécko-slovanského obradu je zvykom, že sa na druhý deň po niektorých vybraných veľkých sviatkoch slávi tzv. zhromaždenie, gr. Σύναξις (Sýnaxis), csl. Соборь (Sobor). Veriaci Boží ľud sa zhromažďuje v chráme, aby slávil pamiatku tých svätých, ktorí sa zúčastnili slávenej udalosti a mali spojitosť so sviatkom. Tak napr. na druhý deň po sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke (25.3.) slávime Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Nasledujúcim dňom po sviatku Zjavenia Pána (6.1.) je Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi krstiteľovi Jánovi. Deň po sviatku svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla (29.6.) si pripomíname Zbor svätých, slávnych a všechválnych dvanástich apoštolov. Dňa 8. novembra sa slávi Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam. V tomto sviatku sa pojem zhromaždenie vzťahuje k beztelesným mocnostiam, ktoré ustavične oslavujú Boha na nebesiach. A k tejto oslave Boha pozývajú aj ľudí na zemi.

Slávenie sviatku Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke sa uskutočňuje na druhý deň po sviatku Narodenia Krista, 26. decembra. V tento deň sa už v prvých storočiach veriaci zhromažďovali, aby poďakovali Božej Matke za to, že porodila Krista – Spasiteľa. Spoločne s Bohorodičkou, ktorej vzdávali úctu, oslavovali aj anjelov, ktorí ospevovali Boha pri jeho narodení. 

Ustanovenie sviatku Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke sa vzťahuje k obdobiu 4. storočia. V tomto čase niektorí otcovia Cirkvi ako napr. sv. Ambróz Milánsky († 397), sv. Augustín († 430), sv. Ján Zlatoústy († 407), či sv. Epifán Cyperský († 403) v svojich príhovoroch pri príležitosti sviatku Kristovho narodenia oslavujú Božiu Matku. Spájali oslavu narodeného Krista s oslavou tej, v lone ktorej sa vtelil a panensky narodil. Je možné predpokladať, že istý čas sa sviatok Zhromaždenia k Bohorodičke a pamiatka sv. prvomučeníka Štefana slávili spoločne. Potvrdzuje to skutočnosť, že v 7. storočí bola pamiatka sv. Štefana presunutá na tretí deň sviatkov. Narážku na slávenie Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke v nasledujúci deň po Kristovom narodení nachádzame v 79. pravidle Šiesteho všeobecného snemu. Snem sa uskutočnil v rokoch 680 – 681 v Konštantínopole.

Ikonografia sviatku: 

Ikonografia sviatku Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke sa sformovala pomerne neskoro, až koncom 13. storočia. Základom kompozície sa stala ikonografia Kristovho narodenia. Schéma bola doplnená o niektoré dôležité detaily, ovplyvnené textom stichiry z Veľkej večierne sviatku Narodenia Krista. Autorom tohto liturgického textu je prepodobný Ján Damaský (liturgická pamiatka 4.12.), podľa iných je ním sv. German, konštantínopolský patriarcha (liturgická pamiatka 12.5.) „Kriste, ako sa ti odvďačím za milosť, že si zostúpil na zem a stal sa človekom? Každá zo stvorených bytostí ti vzdáva vďaky svojím spôsobom: Anjeli ti piesne spievajú, nebesá hviezdu posielajú, mudrci ti nesú dary, pastieri obdivujú zázrak, zem ti ponúka jaskyňu, púšť jasle obetuje a my sme ti dali panenskú Matku. Zmiluj sa nad nami, večný Bože.“ Základná myšlienka vyjadrená týmto hymnom je klaňanie sa dieťaťu Kristovi sediacom na kolenách Matky. Takto sa ikona stala oslavou Božej Matky, ktorá priviedla na svet Božieho Syna – Vykupiteľa.

Najstaršou zachovanou kompozíciou na túto tému je freska v nartexe (predsieni) Chrámu sv. Klementa v Ochride z roku 1295. Na Rusi sa ikony tohto sviatku objavujú od obdobia 14. storočia. V centre kompozície sa zobrazuje na tróne sediaca Božia Matka s dieťaťom Kristom na rukách. Nad ňou sú v symbolickom polkruhu neba umiestnení anjeli. Tí oslavujú Boha a volajú: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (Lk 2, 14). Oznamujú naplnenie prísľubu o príchode Mesiáša. Z neba zostupuje hviezda nad Bohorodičku s dieťaťom Kristom. Na niektorých ikonách zostupujú tri lúče, ako symbol Svätej Trojice. Niekedy len jeden lúč, ktorý prináša holubicu, symbol Svätého Ducha. Nebo okrem anjelov dotvára množstvo hviezd. Bohorodička je obklopená tými, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému Kráľovi. Traja pohanskí mudrci – mágovia prichádzajú zľava z pohľadu diváka. Putovali za hviezdou, ktorá zastala nad miestom, kde bolo dieťatko (porov. Mt 2, 9). Často sú zobrazení ako mužovia rôzneho veku. Prvý, ktorý ich vedie je zobrazený ako starec so sivou, alebo bielou bradou. Uprostred vidíme muža v plnej sile, s vlasmi a bradou tmavej farby. Tretí je mladík bez brady. Takto symbolicky potvrdzujú, že Božie zjavenie je určené všetkým ľuďom bez rozdielu veku a životných skúseností. Už umelci prvých storočí zobrazovali mudrcov z východu (porov. Mt 2, 1) ako cudzincov pochádzajúcich z Perzie. Odetí boli v úzkych nohaviciach a ozdobných plášťoch. Na hlavách s frýgijskou čiapkou. Tá sa v maliarskom umení kresťanského Východu byzantskej tradície stala znakom prorokov. Je dôležité poznamenať, že sv. apoštol a evanjelista Matúš sa nezmieňuje o počte mudrcov. To, že boli traja sa vyvodzuje na základe darov, ktoré priniesli narodenému Kristovi: „...Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ (Mt 2, 11). Sprava prichádzajú k Bohorodičke pastieri, aby vzdali úctu pastierovi ľudského pokolenia a Spasiteľovi sveta. Prichádzajú na základe posolstva od anjela: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 10 – 12) Pod trojicou mudrcov – mágov stojí prepodobný Ján Damaský. V ľavici drží rozvinutý pergamen s textom stichiry sviatku Kristovho narodenia. Oproti nemu stojí prepodobný Kozma Majumský (liturgická pamiatka 12.10.). Liturgické hymny tohto mnícha, ktorý je tvorcom kánonov sa spievajú počas sviatku narodenia Krista. Za týmito hymnografmi vidíme v útrobách zeme dve ženské postavy. Vľavo je personifikovaná postava zeme, ktorá ponúka jaskyňu a vpravo je personifikovaná postava púšte, ktorá ponúka jasle. Na niektorých ikonách sa tieto personifikované postavy zeme a púšte nachádzajú v rohoch, v spodnej časti ikony. Zväčša spodnú rovinu ikony vypĺňajú zástupy svätých. Tí reprezentujú na ikone ľudské pokolenie, ktoré na základe stichiry prináša Kristovi Pannu a Matku. Prítomnosť jednotlivých svätých a ich usporiadanie sa môže na ikonách Zhromaždenia k Bohorodičke líšiť. Zväčša sú zobrazení starozákonní proroci, apoštoli, otcovia Cirkvi, králi, mnísi, biskupi, či kňazi.

Popis ikony:

Ruská ikona z konca 18. storočia je symbolicky rozdelená do dvoch pomyselných rovín. Vo vrchnej je akoby obdoba ikony Kristovho narodenia. Rozdiel je v stvárnení Božej Matky a dieťaťa. Kým na ikone Kristovho narodenia dieťa Kristus leží v jasliach uprostred tmavej jaskyne, tu sedí na kolenách Bohorodičky. Božia Matka neleží pred jaskyňou, ale sedí na zlatistom tróne s červenou poduškou, ako Matka Kráľa. Obklopujú ju modrasté sféry okrúhlej mandorly posiatej zlatistými lúčmi a hviezdami. Po stranách Bohorodičky je uvedená csl. skratka jej mena MP ΘY – Μήτηρ θεoύ (Méther Theú) Matka Božia. Pri Kristovi sa nápis mena nenachádza. Krížový nimbus s vpísanými literami Ѡ Ѻ N (omega, omikron, ní) potvrdzuje, že dieťa sediace v lone Matky je Boží Syn. Kristus odetý v zlatistej tunike a himatione žehná oboma rukami ako najvyšší veľkňaz. Zvyšok kompozície v tejto časti ikony je analogický s ikonou Kristovho narodenia. Vľavo z pohľadu diváka sa v úctivých gestách pred Bohorodičkou a Kristom skláňajú traja mudrci – mágovia. Ich vznešenosť zvýrazňujú kráľovské koruny a odevy. V rukách nechýbajú dary, ktoré priniesli novonarodenému Kráľovi. Nad nimi sa nachádza csl. nápis волсви (volsvi) mudrci – mágovia. Vpravo prichádzajú k trónu Božej Matky a Spasiteľa naradostení pastieri. Potvrdzuje to aj csl. nápis nad nimi пастыри (pastyri) pastieri. Mladý pastier v popredí s radosťou vyhráva na lesnom rohu. Druhý pastier za ním sa polohou tela, gestami rúk a výrazom tváre pripája k radosti. Posledný a najstarší pastier v tmavej huni a klobúku s vystretými rukami akoby adoroval Krista v geste prijatia. Pozadie tvoria okrové vrcholky Betlehemských hôr, na ktorých stoja dvaja anjeli. Ich pohľady sú upreté nadol k Božej Matke a dieťaťu. Gestá rúk a mimika tvárí vyjadrujú radosť a nadšenie. Nad hlavou každého z anjelov sa nachádzajú dve csl. litery аГ – ангелъ Господень (anhel Hospodeň) Pánov anjel. Uprostred nich na vertikálnej osi ikony žiary viaccípa hviezda, z ktorej zostupujú tri lúče – symbol Svätej Trojice. Vrchnú časť ikony dotvára tmavomodrá obloha – symbol neba so zlatistými hviezdami. V ľavom rohu sa nachádza slnko, čo potvrdzuje aj csl. nápis na ráme ikony солнце (solnce) slnko. Vpravo je mesiac s csl. nápisom луна (luna) – mesiac. 

Spodná rovina je ilustráciou stichiry Veľkej večierne sviatku. Pod trojicou mudrcov – mágov stojí prepodobný Ján Damaský. Potvrdzuje to aj csl. nápis v nimbe Іоаннъ Дам (Joann Dam) – Ján Damaský. V ľavici drží rozvinutý pergamen s csl. textom, ktorý vyjadruje to, čo ikona radosť všetkých z Božej Matky. „О тебe радуется обрадованная всякая тварь ангель соборь (O tebe radujetsja obradovannaja vsjakaja tvar anhel sobor) – Z teba milostiplná, raduje sa všetko tvorstvo i zbory anjelov. Tento text na zvitku tvorí úvodné slová modlitby z liturgie sv. Bazila Veľkého. Je to modlitba na oslavu Bohorodičky. Oproti sv. Jánovi Damaskému nestojí prepodobný Kozma Majumský ako na väčšine ikonu tohto typu, ale prepodobný Eutym Veľký (liturgická pamiatka 20.1.). V nimbe má csl. nápis svojho mena Ефимий Ве (Efimij Ve) – Eutym Veľký. V ľavici drží rozvinutý zvitok, ktorého litery nedávajú zmysel a preto je neidentifikovateľný. Domnievame sa, že sv. Eutym sa na ikone objavil ako patrón donátora, alebo toho komu bola ikona určená. Túto hypotézu potvrdzuje prítomnosť ďalšieho svätca s týmto menom v pravom dolnom rohu ikony. Za oboma mníchmi vidíme v útrobách zeme dve ženské postavy. Vľavo za prepodobným Jánom Damaským je personifikovaná postava zeme, ktorá ponúka jaskyňu. Vyjadruje to aj csl. nápis земля (zemľa) – zem. Vpravo za prepodobným Eutymom Veľkým je personifikovaná postava púšte, ktorá ponúka jasle. Nad postavou je csl. nápis пустыня (pustyňa) – púšť. Spodnú časť ikony tvoria tri zástupy ľudí. Vľavo je to skupina prepodobných mníchov, na čele ktorých stojí prepodobný Ján Lestvičnik (liturgická pamiatka 30.3. a Štvrtá nedeľa Veľkého pôstu). V nimbe sa nachádza csl. nápis jeho mena Іоаннъ Ле. (Joann Le.) – Ján Lestvičnik. Za ním stojí prepodobný Sergej Radonežský (liturgická pamiatka 25.9. a 5.7.). V nimbe sa nachádza csl. nápis jeho mena Сергий Ра. (Sergij Ra.) – Sergej Radonežský. Domnievame sa, že jeho prítomnosť na ikone súvisí s udalosťou v jeho živote. Počas Filipovky (Štyridsaťdňový pôst pred sviatkom Kristovho narodenia, ktorý začína 15. novembra a končí v deň sviatku), okolo roku 1385, v noci z piatka na sobotu sa mu zjavila Božia Matka. Bohorodička ho po tom, čo sa modlil pred jej ikonou Akatist uistila, že bude chrániť monastier i bratov. Taktiež zabezpečí všetko potrebné pre monastier nielen počas jeho života, ale aj po jeho odchode. V spodnej časti na vertikálnej osi ikony je zhromaždený početný zástup svätých rôznych stavov. V popredí stojí kňaz s evanjeliárom v rukách. Za ním stojí zástup pozemských vladárov a ostatných ľudí. Nad nimi sa nachádza csl. nápis, ktorý je fragmentom stichiry sviatku Kristovho narodenia Мы же Матеръ Диву Богородицу величаемъ (My že Mater Divu Bohorodicu veličajem) – My sme ti (Kriste) dali panenskú Matku, Bohorodičku, ktorú zvelebujeme. V pravom dolnom rohu stojí posledná skupina svätých. Aj oni sa pripájajú k zástupu všetkých, ktorí oslavujú a zvelebujú Božiu Matku. V popredí stojí biskup mučeník sv. Eutym Sardský (liturgická pamiatka 26.12.) čo potvrdzuje aj nápis v jeho nimbe Евфимий Са (Evfimij Sa) – Eutym Sardský. Za ním stojí prepodobná Melánia Rímska (liturgická pamiatka 31.12.) Domnievame sa, že prítomnosť týchto dvoch svätcov na ikone súvisí s tým, že obaja slávia svoju liturgickú pamiatke v čase sviatkov Kristovho narodenia. Vo vrchnej časti sa na ráme ikony nachádza csl. názov ikony Соборъ Пресвятыя Богородицы (Sobor Presvjatyja Bohorodicy) – Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke. 

Duchovný odkaz: 

 „Spomedzi ľudí sa nedá nájsť nič také ako Bohorodička Mária. Prejdi si v mysli, človeče, všetko tvorstvo a všimni si, či tam nájdeš niečo, čo sa vyrovná, alebo bude lepšie ako Presvätá Bohorodička Mária? Prejdi zem, prehľadaj hlbiny mora, preskúmaj nebo, zamysli sa nad všetkými neviditeľnými mocnosťami a povedz, či sa spomedzi celého tvorstva nájde niečo čo sa jej podobá?... Toho, ktorého celé tvorstvo s bázňou a chvením oslavuje, toho ona jediná tajomným spôsobom počala v svojom lone. Požehnané sú prostredníctvom nej ženy, pretože ženské pokolenie sa už viac nenachádza pod prekliatím. Ona porodila také dieťa, ktoré svojou slávou prevýšilo anjelov... Preto jej povedzme: Požehnaná si medzi ženami. Ty jediná si uzdravila zármutok Evy. Ty jediná si zotrela slzy plačúcej. Ty jediná si priniesla vykúpenie svetu. Tebe jedinej bola zverená Perla. Ty jediná si počala bez rozkoše a porodila bez bolesti. Ty jediná si porodila Emanuela podľa jeho vôle.“ (sv. Ján Zlatoústy, liturgická pamiatka 13.11. a 30.1.) 

Modlitba: 

„Veseľte sa, spravodliví, jasajte nebesia, vysoké vrchy, radujte sa! Lebo sa narodil Kristus. Panna ako vznešený cherubínsky trón nosí pod srdcom vtelené Božie Slovo. Pastieri obdivujú narodeného, mudrci prinášajú dary Vládcovi. Anjeli mu spievajú: Nepochopiteľný Pane, sláva tebe.“ (stichira z utierne sviatku Narodenia Krista)

„Dnes sa z Panny rodí Kristus v Betleheme, dnes sa Bezpočiatočný začína a Slovo sa telom stáva. Nebeské mocnosti sa radujú a zem s ľuďmi plesá. Múdre kniežatá mu prinášajú dary, pastieri sa divia Narodenému. My však neprestajne voláme: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa.“ (stichira z utierne sviatku Narodenia Krista)