Ikona Zostúpenie do podsvetia

Centrálne Rusko; 19. storočie; 31,2 x 26,4 cm

Sviatok: Nedeľa Paschy a 40-dňové obdobie po sviatku

Teologické pozadie sviatku

Kristovo vzkriesenie – je nepochopiteľným Božím tajomstvom. Keď sa ženy - myronosičky na úsvite prvého dňa v týždni ponáhľali k Pánovmu hrobu, boli svedkami zemetrasenia a zjavenia sa anjela, ktorý odvalil kameň od vstupu do hrobu, aby im ukázal, že Kristus tu nie je. Vzkriesenie sa už uskutočnilo. Všetci evanjelisti zhodne neopisujú moment Vzkriesenia, ktoré je nedostupné nášmu ľudskému chápaniu. A tak naň nepoukazuje ani ikona. Avšak v Cirkvi sa ozývali hlasy, ako sa má na ikone zobrazovať ten, či onen sviatok, alebo svätý, či akákoľvek historická, alebo biblická udalosť. Vznikali nielen rôzne názory, ale aj rozmanité ikony Kristovho Vzkriesenia, čo viedlo k otázkam o tom, ktoré ikony Kristovho Vzkriesenia správne vyjadrujú zmysel posvätnej udalosti. Svoju mienku vyjadril aj L. Uspenský, takto: „...Kristovo Vzkriesenie je nepochopiteľným tajomstvom a nemôže byť zobrazené, pretože takýmto spôsobom by sa znižovala samotná tajomná podstata udalosti. Jediným vhodným zobrazením Kristovho Vzkriesenia je zobrazenie žien myronosičiek pri prázdnom Kristovom hrobe.“

Ikonografia

V súlade s evanjeliom jestvujú iba dve ikonopisné kompozície Vzkriesenia: „Zostúpenie do podsvetia“ a „Ženy myronosičky pri hrobe“. Iné ikony sviatok Paschy nemá. V prvých storočiach kresťanstva na nástenných maľbách najmä rímskych katakomb sa Kristovo Vzkriesenie zobrazovalo prostredníctvom starozákonných predobrazov ako napr. Jonáš vystupujúci z veľryby, na základe slov Spasiteľa o znamení proroka Jonáša: „Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude aj Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.“ (Mt 12,40) Známymi boli aj výjavy troch židovských mládencov v ohnivej peci, Daniel v jame levovej, či Noe zachránený pred potopou v arche. Všetky tieto ranokresťanské výjavy majú spoločného menovateľa – sprostredkovať veriacim ústrednú myšlienku Paschy, oslobodenie od smrti a hriechov a nádej na vzkriesenie a večný život pre všetkých ľudí.  

Spojitosť Krista s Jonášom uvádzajú aj bohoslužobné texty: „Zostúpil si do hlbín zeme. Rozbil si večné veraje, čo držali zviazaných väzňov, Kriste. A po troch dňoch ako Jonáš z veľryby slávne si vstal z hrobu.“ (Irmos 6. piesne kánonu Paschy) Kristus v hrobe neprebýval ako smrťou porazený, ale preto, aby (tak ako to vyjadruje aj ikona sviatku) osvetliac temnotu podzemného sveta, ako žiariaca pochodeň, zachránil spravodlivých. Svätý Cyril Jeruzalemský píše, že Kristus sa vtelil, aby „zostúpila ešte väčšia milosť a hriešne telo sa stalo jedom smrti, aby had, ktorý sa ho zmocnil, vyvrhol tých, ktorí už od pradávna boli v jeho zajatí. Kristus zničil smrť na veky.“

Popis ikony

V centre ikony je zobrazený žiariaci Kristus zostupujúci do podsvetia. Je akoby žiarivým slnkom zostupujúcim do temných hlbín smrti a podsvetia. Celá Jeho postava je plná dynamizmu Svätého Ducha – žiari svätou energiou. Okraj jeho šiat povieva a je unášaný vetrom, čo svedčí o tom, že Vykupiteľ zostúpil tak rýchlo a náhle, ako blesk. Postava Krista je ohraničená mandorlou z nebeských sfér, obsypaných nebeskými hviezdami, naplnených žiarou Krista. Je odetý do svetla, pretože svetlo je atribútom osláveného tela a symbolom božskej slávy. Ak si porovnáme túto ikonu s ikonou Premenenia Pána na hore Tábor, tak zistíme medzi nimi istú paralelu. Totiž v oboch prípadoch je farba Kristovho rúcha žiarivo biela, na niektorých typoch tohto zobrazenia doplnená ešte o zlaté línie lúčov tzv. assistom. Kristus je odetý ako Kráľ, On je Pán, avšak celá jeho moc spočíva v ukrižovanej láske a nepremožiteľnej sile kríža. Stojí na rozlámaných verajách pekelnej brány a vstupuje ako Kráľ slávy. „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť Kráľ slávy.“ (Ž 25,7) Dolu je vidno roztrhané reťaze, polámané zámky a kľúče, ktorými boli zástupy spútané diablom. Množstvo rozbitých úlomkov železa, kľúčov, klincov a pántov symbolicky znázorňuje zničenú moc podsvetia, fragmenty jeho zlého vládnutia.

Mocným pohybom ruky vytrháva Kristus Adama a Evu z podsvetia. Prarodičov drží za zápästie na mieste, kde sa hmatá tep. Adam naťahuje ku Kristovi aj druhú ruku, zatiaľ čo Eva má skolenú hlavu, sklopený zrak a druhú ruku má prikrytú okrajom šiat na znak pokory. Uskutočňuje sa ohromujúce stretnutie dvoch Adamov, predpovedajúce plnosť kráľovstva. Ako píše svätý Efrém Sýrsky: „Ten, ktorý povedal Adamovi: ’Kde si?’ , vystúpil na kríž, aby zachránil toho, ktorý bol stratený. Zostúpil do podsvetia a povedal: ’Vstaň. môj obraz a podoba’.“

Skupina zobrazených spravodlivých zľava i sprava od Krista je symbolickým zobrazením celého Kristom obnoveného ľudstva. Sú tam spravodliví i proroci. Po Kristovej ľavici – vpravo z pohľadu nazerajúceho sa za pramatkou Evou nachádzajú Ježišovi predkovia - králi Dávid a Šalamún, ktorí prorokovali o jeho spasiteľnom príchode. Oproti nim po Kristovej pravici stojí „najväčší, aký sa narodil zo ženy“, svätý Ján Krstiteľ, ktorý gestom svojej ruky vydáva o Ňom svedectvo. Za ním je Mojžiš, často zobrazovaný aj s tabuľkami Desatora. Pri Mojžišovi je zreteľne vidieť mladého muža, na niektorých ikonách aj s pastierskou palicou, v ktorom možno rozpoznať Ábela, syna Evy, ktorý podstúpil nespravodlivú smrť z rúk svojho brata Kaina. Scénu dotvárajú ďalší spravodliví, pričom všetci spoznávajú svojho Spasiteľa, čo dávajú aj patrične najavo svojimi výraznými gestami. Hôrky na pravej a ľavej strane predstavujú duchovnú cestu človeka, jeho pády a vstávania a sú tak symbolom konečného víťazstva ducha nad hmotou. V hornej časti ikony dvaja anjeli uprostred držia oslávené nástroje Kristovho umučenia, kríž, kópiu a trstinu so špongiou.

Ikona zobrazuje Krista, ktorý zostupuje do podsvetia a dokorán otvára jeho brány. Teraz už môžeme spievať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo?" (1Kor 15,55). Kráľovstvo smrti bolo zničené, lebo prijalo Živého. Zostupuje pravé svetlo, Slnko spravodlivosti, ktoré osvecuje „tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti.“ (Lk 1,79) „Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: "Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?"““ (1Kor 15,51-56)

Takto je na ikone zobrazený celý proces spásy, ktorý Pán uskutočnil. Kristus vyslobodzuje Adama a Evu, aby im vrátil dôstojnosť Božích synov a dcér.

Duchovný odkaz

„Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ (Tropár Paschy)