Jednorodený Syn Boží

Rusko, 19. storočie, 34,5 x 28,8 cm

Sviatok ikony: 24. december

Modlitebná tradícia: Ikonu často dopĺňa nápis s modlitbou: Vždy oslavovaný Otče, zachráň nás a zmiluj sa!

Táto zriedkavá, no veľmi komplikovaná tematika vychádza zo známeho hymnu, ktorého autorom je byzantský cisár Justinián (527 - 565). Hymnus sa spieva pri liturgii sv. Jána Zlatoústeho: „Jednorodený Synu i Božie Slovo, Nesmrteľný, a predsa si pre našu spásu prijal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, a bez zmeny svojho Božstva stal si sa človekom. Kríž si pretrpel, Kriste Bože, smrť si smrťou premohol. Ako jeden vo Svätej Trojici, v sláve rovný s Otcom i so Svätým Duchom, spas nás.“ (porov. Jn 1, 18)
Ikonografia tohto sujetu sa sformovala v Rusku v polovici 16. storočia. Ústrednou témou ikony nie je otázka prirodzenosti Ježiša Krista, ale víťazstvo Krista nad smrťou a vykúpenie ľudstva.

Popis ikony

V centre ikony v kruhovej sfére sedí Kristus - Emanuel so zvitkom v pravej ruke. Na ňom je text: Jednorodený Syn i Slovo Božie. Sféru držia dvaja Pánovi anjeli kľačiaci na oblakoch. Ich pohľady sú otočené k pozemskému svetu. Emanuel sedí na anjelských trónoch vyjadrených červenými krídlami. Celý kruh je vyplnený zlatými lúčmi v ružovom poli, čo symbolizuje Boží jas, nebeskú slávu a radosť. Tmavomodrá farba Kristovej tuniky a červený plášť naznačujú nepochopiteľné tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom. Zelený lem prežiarený zlatými lúčmi poukazuje na duchovný svet naplnený svetlom slávy. Krížový nimbus s menom Som, ktorý Som! a s iniciálkami IC XC potvrdzuje osobu Ježiša Krista. Nad celým výjavom v hornej časti ikony je žehnajúci Pán zástupov - Sabaoth, sediaci na oblakoch v skvejúcom sa bielom odeve ako absolútna duchovná bytosť, z ktorej vychádza neopísateľný jas.

V nimbe má osemcípu hviezdu, znak večnosti, plnosti času a dokonalého poznania. V oblakoch sa vznáša biela holubica, symbol Ducha Svätého. Pod ním je vyobrazená starozákonná Svätá Trojica ako traja anjeli za stolom pri dube v Mamre. Tento obraz vyjadruje rovnosť medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým a vyjadruje ich vzájomné vzťahy: otcovskú lásku, synovskú poslušnosť a múdrosť a radosť Ducha. Rovnosť potvrdzuje okrúhly stôl a tri rovnaké kalichy. Vľavo v strede je vyobrazenie Bohorodičky nazývané Znamenie alebo Oranta - modliaca sa spolu s Kristom. Boh sa vo svojom milosrdenstve rozhodol spasiť ľudí tak, že sám príde a zjaví nám svoju lásku. Prichádza ako človek, ktorý si berie telo z čistej Panny, vopred vyvolenej a omilostenej. Ona prijíma túto úlohu a stáva sa Matkou Boha.

Vpravo v strede je Ježiš Kristus, Boží Syn, pribitý na kríži. Na tento výjav nadväzuje v strede ikony zobrazená scéna bezhraničného Máriinho smútku, keď drží v náručí zmučené telo Syna. Nápis Neplač nado mnou, Matka dáva tušiť veľkú nádej a hlboký zmysel utrpenia, čo je prezentované obrazom víťazného Krista sediaceho opodiaľ na dreve kríža v odeve vojaka. Anjel Pána pod ním kopijou zráža satana a všetci démoni porazení mocou Krista utekajú do pekla. Obraz vľavo dole ukazuje Smrť s kosou na apokalyptickom zvierati a päť ležiacich mŕtvych ľudí. Na pozadí týchto výjavov prevláda (nad čiernou) zelená farba. Tá je symbolom duchovného boja a víťazstva života nad smrťou.

Duchovný odkaz

„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril:“ Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ (Jn 1, 14 - 18)
V niektorých cirkvách je súčasťou tradície, že pri recitácii Nicejského vyznania viery si veriaci sklonia hlavu pri slovách On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Takéto gesto vyjadruje údiv nad hĺbkou tajomného vtelenia. Bez vtelenia, bez Boha, ktorý prichádza, aby s nami žil v tele skrze Ježiša, jeho jediného Syna, by ani nedošlo k nášmu vykúpeniu. Vtelenie je základom našej spásy.