Ikona Ježiš Kristus na tróne

Grécko; okolo 1700; 75 x 48,5 cm

Sviatok ikony: Tretia prípravná nedeľa pred Veľkým pôstom, ktorá sa nazýva aj Deň posledného súdu. Toto je posledný deň, kedy sa kresťania nemusia obmedzovať v rozmanitosti jedla pred pôstom.

Modlitebná tradícia: Ikona Spasiteľa by mala byť v dome každého veriaceho, pretože pred Ním sú vykonávané každodenné modlitby a je v nej viditeľná prítomnosť Pána v našich životoch. Pred ikonou sa modlí vo všetkých životných situáciách. Špeciálne sa pred ikonou modlí za ľudí, ktorí zastávajú vysoké funkcie. Je to prirodzené, pretože Pán sa na ikone sprítomňuje ako Kráľ, a preto môže pomáhať tým, ktorí sú zodpovední za ostatných.

Ikona Pantokratora je nepochybne najznámejším zobrazením Krista a v ikonografii predstavuje najdôležitejšie zobrazenie Nebeského Kráľa, Učiteľa, Sudcu a Spasiteľa na tróne. Skôr než bola umiestnená na ikonostasoch všetkých pravoslávnych chrámov, nachádzala sa ako mozaika v centrálnej kupole kláštorného chrámu v Daphni, neďaleko Atén. Život a zmýšľanie kresťanov prvých storočí boli hlboko poznamenané očakávaním príchodu Pána ako Sudcu posledných časov. Už od polovice 4. storočia téma parúzie (druhého príchodu Pána) začala vstupovať prostredníctvom sýrskeho mníšstva do liturgických textov bohoslužby. Tie boli prijaté celým kresťanským východom.

Popis ikony

Masívna grécka ikona z kostolného ikonostasu zobrazuje žehnajúceho Spasiteľa na tróne, Vševládcu, Kráľa kráľov a Kráľa Slávy s otvoreným Evanjeliom ako Učiteľa. „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.“ (Kol 1, 14 - 17) Nad ním sa vznášajú dvaja anjeli. Na ikone sa Kristus pred nami objavuje oblečený v biskupskom odeve a tvár Spasiteľa odráža Jeho vek v období kázania. Má rovné hladké vlasy, ktoré padajú na ramená, malé fúzy a krátku bradu. Pod pravým rukávom je kňazský epigonation (nábederník), ktorý predstavuje duchovný meč, t.j. Božie slovo. Ním je slúžiteľ vyzbrojený proti bludárom a poráža tých, ktorí neveria a tých, ktorí sa ponorili do nečistého života. Trón je symbolom vesmíru, celého viditeľného a neviditeľného sveta a zároveň znakom kráľovskej slávy Spasiteľa.

Na ikonách Spasiteľa na tróne môžu byť v otvorenom Evanjeliu napísané slová: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.” (Mk 11, 24 - 26) Dôstojnosť veľkňazskej služby Ježiša Krista, vzhľadom na povahu jeho poslania a na výsledky, núti vidieť v Kristovi nielen obyčajného biskupa. Rovnako to videli veľkňazi Starého zákona: „A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.“ (Žid 7, 23 - 27)

„Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.“ (Žid 9, 24 - 28)

V súlade s učením apoštola Pavla o Kristovom kňazstve, On je oslávený Cirkvou ako veľký biskup, veľkňaz novej zmluvy: „Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.“ (Žid 8, 1 - 2)

Ďalšou črtou kňazstva Ježiša Krista je tajomné zjednotenie dvoch mocí v Jeho osobe. Je zároveň kňazom a kráľom. Boh ho oznámil prostredníctvom kráľa Dávida: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho” (Ž 110, 4). Kráľ a kňaz Melchizedech, ako to bolo zvykom v neistých časoch, bol v Starom zákone predobrazom Krista a Jeho Svätého Kráľovstva. Takéto spojenie dvoch aspektov panstva - duchovného a občianskeho, bolo námetom pre ikonu Spasiteľa Veľkňaza nazývaného tiež Kráľ Kráľov.

Duchovný odkaz

Modlitba k Ježišovi Kristovi pred ikonou: Ó, veľký Spasiteľ! Kráľ všetkých vládcov a pánov! Ty si Syn nášho Pána! Pán neba! Ty si Sudcom všetkých živých a mŕtvych. Ty si naša nádej. Ty si naša opora. V Tebe, Najsvätejší, je naša útecha a potešenie! Nesúď ma pre moje skutky. Prosím, odpusť mi všetky moje hriechy, veď ma cestou spravodlivých a pravdivých. Nenechávaj ma osamote vo chvíľach strachu a zúfalstva. Iba Ty ma môžeš zachrániť pred zúfalstvom. Ty si moje srdce. Ty si moja duša. V Tebe je moja nádej a moja viera! Vezmi moju dušu do svojho kráľovstva, keď príde súd! Si jediný Sudca všetkých ľudí na svete. Prosím, môj Spasiteľ, daj mi dobré zdravie, silu ducha, čistú a jasnú myseľ a nezanechávaj bez pomoci mojich príbuzných a priateľov. Odpusť nám chvíle pochybností v Tvoju moc a silu, ó, Kráľ neba a zeme! Tvoja vôľa nech je na všetkých! Odteraz až na veky vekov. Amen.