Kazaňská ikona Bohorodičky

Kazaňská ikona Bohorodičky

Pôvod: Stredná časť ikony pochádza z centrálnej časti Ruska, pravdepodobne z obdobia 17. storočia. Klejmá lemujúce centrálnu ikonu z konca 18. storočia; Rusko; mesto Vjazniky, Vladimírska oblasť neďaleko Mstery; ikonopisec Eufim Denisov; 53x41,8 cm

Sviatok ikony: 8. júl a 22. október

Patronát:

Pred ikonou sa zvyčajne modlí s prosbou o uzdravenie slepoty a pri liečbe očných chorôb; na pomoc v ťažkých časoch; o uzdravenie akejkoľvek telesnej slabosti; počas vojenskej invázie; za požehnanie snúbencov.

História ikony:

Kazaň, starobylé hlavné mesto tatárskeho chanátu na brehoch Volgy, dobyli v roku 1555 vojská ruského cára Ivana IV. Hrozného. Letopisy hovoria, že v roku 1579 zasiahol Kazaň veľký požiar, ktorý zničil časť mesta. Pri požiari zhorel aj dom istého strelca. Keď sa ešte v tom roku rozhodol, že na spálenisku a ruinách postaví svoj nový príbytok, jeho deväťročnej dcére Matróne sa vo sne zjavila Božia Matka, ktorá jej prikázala, aby oznámila cirkevným i svetským autoritám v meste, že v zemi pod popolom zhoreného domu sa nachádza jej divotvorná ikona, aby ju odtiaľ zobrali. Dievčatko sprvu o tomto čudnom videní nikomu nič nepovedalo, no odstupom času videnie nočného sna prezradilo svojej matke, ktorá rozprávaniu dcérky nevenovala prílišnú pozornosť. Videnie a prosba Božej Matky sa zopakovali ešte dvakrát. Po treťom videní Matróna so slzami hovorila matke: „Videla som v sne ikonu Bohorodičky, z tváre ktorej vychádzal priamo ku mne plameň, sťaby pripravený spáliť ma a počula som hlas: ʼ Ak nepovieš o tom, čo ti hovorím, zjavím sa na inom mieste, a ty zomrieš ʼ. Matka tento krát počúvla prosbu dcéry a spoločne sa vybrali za arcibiskupom Jeremijášom, aby mi odovzdali posolstvo Božej Matky. Klérus však tomuto posolstvu Bohorodičky nechcel veriť. Keď sa vrátili domov bolo okolo poludnia 8. júla roku 1579. Matka sa sama podujala prekopávať zem na zhorenisku a čoskoro sa k nej pripojili aj iní, avšak nič nenašli. Vtedy Matróna zavolala prítomných a začala ryť v zemi na tom mieste, kde sa pôvodne v ich niekdajšom dome nachádzala stará pec, kde za krátky čas vykopali ikonu Božej Matky, vloženú v rukáve starého odevu višňovočervenej farby. Ikona tam bola schovaná, nakoľko v čase nadvlády Tatárov museli pravoslávni kresťania svoju vieru i kultové predmety ukrývať. Za krátky čas sa k miestu objavenia ikony zhromaždil početný národ. O zázračnom nájdení ikony bol upovedomený arcibiskup Jeremijáš, ako aj predstavitelia mesta. Hneď sa uskutočnila procesia k miestu zjavenia sa ikony, ktorú s veľkou úctou preniesli do neďalekej cerkvi sv. Mikuláša, v ktorej bol kňazom Hermogen, budúci patriarcha moskovský a celej Rusi. Tu sa pred ikonou v cerkvi pomodlili a procesia sa odobrala na cestu do kazaňského Blahoviščenského soboru (Katedrálneho chrámu Zvestovania).

 Divotvorná Kazaňská ikona Bohorodičky už počas procesie na ceste do Blahoviščenského soboru zjavila svoju moc, kedy bol uzdravený slepec Jozef, ktorý tri roky už nič nevidel. A po príchode do soboru iný slepec Nikita, sa takisto uzdravil. Objavená ikona, ako sa neskôr ukázalo bola kópiou z kópie divotvornej ikony Bohorodičky, ktorú namaľoval sv. apoštol a evanjelista Lukáš. Ikonu poslala cisárovna Eudokia, manželka cisára Teodózia, z Jeruzalema do Konštantínopolu cisárovne Pulchérii, ktorá ju umiestnila v Blachernskom chráme. Je dôležité poznamenať, že aj Blachernská ikona Bohorodičky je nazvaná Hodigitriou, pretože Božia Matka sa zjavila v sne dvom slepcom a ukázala im cestu do Blachernského chrámu, kde sa pred jej sv. ikonou uzdravili. A neskôr sa prostredníctvom Kazaňskej ikony Bohorodičky diali zázraky uzdravení najmä zo slepoty.

Ešte v tom istom roku, kedy bola objavená divotvorná ikona Bohorodičky (r. 1579) bola z nej vyhotovená kópia, ktorú aj s popisom učinených zázrakov poslali cárovi Ivanovi IV. Hroznému. Cár dal na mieste objavenia ikony postaviť ženský monastier s cerkvou zasvätenou Kazaňskej ikone Bohorodičky. Dievčatko Matróna, ktoré našlo ikonu bola prvou mníškou tohto monastiera a pri mníšskom podstrihnutí prijala meno Maura. V roku 1594 dal cár Fjodor Ivanovič postaviť veľký kamenný sobor, zasvätený Kazaňskej ikone Božej Matky, kde bola umiestnená aj jej divotvorná ikona. O rok na to bol sobor posvätený metropolitom Hermogenom a bolo ustanovené liturgické slávenie sviatku Kazaňskej ikony presvätej Bohorodičky na 8. júla, ako pamiatka na deň, kedy bola ikona objavená. Toto liturgické slávenie bolo miestneho charakteru a slávilo sa v Kazani a jej okolí.

Počas panovania ruskej cárovnej Kataríny II. (1762 – 1796) dala cárovná vyhotoviť pre ikonu novú zlatú rizu a hlavu Bohorodičky na divotvornej ikone, ako aj ikonu Krista Pantokratora v miestnom rade ikonostasu, ozdobila briliantovými korunami. V rokoch 1798 – 1808 bol na mieste starého soboru vybudovaný nový, ešte krajší, dokončený a posvätený 30. mája roku 1808.

V noci z 28 na 29 júna 1904 bola divotvorná  ikony Bohorodičky spoločne s ďalšími cennosťami odcudzená z kazaňského soboru, ktorý bol v tridsiatych rokoch 20. storočia aj s monastierom na príkaz štátnej moci zbúraný.

Písal sa rok 1612 a vojna medzi Poľskom a Ruskom trvala už dlhší čas. Vtedy sa do Moskvy začali schádzať ruské jednotky domobrany, kde prišla aj posila s Kazane so svojou divotvornou ikonou Bohorodičky. Dňa 22. októbra pri strete ruských vojsk s poľskou armádou v Moskve sa kópia ikony nachádzala u kňaza D. M. Požarského. Modlitbami a príhovorom prečistej Vládkyne a Bohorodičky, ktorá sprevádzala ruských vojakov modliacich sa pred jej divotvornou ikonou bola vojna ukončená ruským víťazstvom. Vtedy cár Michal Fjodorovič na pamiatku tejto udalosti ustanovil v Moskve sláviť dva krát v roku sviatok Kazaňskej ikony Bohorodičky: 8. júla – v deň nájdenia ikony a 22. októbra – ako pamiatku na ukončenie vojny s Poľskom. Zároveň bolo nariadené, aby sa v tieto dni konala procesia z moskovského Uspenského soboru do Vvedenskej cerkvi (cerkev zasvätená sviatku Vstupu Bohorodičky do chrámu – 21. november), kde sa nachádzala verná kópia Kazaňskej ikony Bohorodičky, ktorú namaľoval a ozdobil drahými kameňmi D. M. Požarský, kňaz tejto cerkvi. Keď na cársky trón zasadol Michal Fjodorovič, stala sa Kazaňská ikona Bohorodičky cárskou rodinnou ikonou.

Do roku 1649 sa sviatok Kazaňskej ikony Bohorodičky slávil okrem Kazane, len v Moskve. V tom roku cár Alexej Michajlovič, požehnaný narodením syna Demetera, v roku 1648 v čase celonočného bdenia na sviatok Kazaňskej ikony Bohorodičky ustanovil 22. októbra sláviť po celej Rusi, ako poďakovanie Bohu i presvätej Bohorodičke.

Popis Ikony:

Špecifikom Kazaňskej ikony, ktorú dokážeme hneď na prvý pohľad rozlíšiť od iných ikon Božej Matky v type Hodigitrie je, že Bohorodička je zobrazená len po hruď, a dieťa Kristus, ktorý nesedí, ale stojí, je zobrazený len po kolená. Nevidno ľavú ruku Božej Matky, ktorá nesie Dieťatko, ba ani pravú, ktorú k nemu dvíha. Ľavú ruku Krista so zvitkom Písma pokrýva himation, pričom pravou rukou žehná. Úloha Bohorodičky nachádza svoje vyjadrenie v tvári, ktorá premýšľa, ale je jasná vo veľkých očiach rozjímajúcich nad tajomstvom Božieho Syna, ktorý prišiel na tento svet, aby na seba zobral ľudské utrpenie. Na bordovom maforiu Božej Matky, so zlatým lemovaním sú na pravom pleci a čele načrtnuté v kruhu panenské hviezdy. Pozadie ikony je pozlátené, na ktorom sú nimby a nápisy.  V krížovom nimbe  Krista sú litery, ω , ό, ν, ktoré znamenajú Božie meno „Som, ktorý som.“ Nad jeho nimbom je nápis IC XC – Ježiš Kristus. V rohoch centrálnej ikony po stranách nimbu Bohorodičky je nápis MP ΘY –Matka Božia. Centrálnu ikonu lemuje zo všetkých štyroch strán 12 klejm spájajúcich sa s objavením a zázrakmi Kazaňskej ikony Božej Matky.

 Klejmá:

1. Zjavenie ikony presvätej Bohorodičky Matróne
2. Matróna rozpráva matke o zjavení ikony
3. Zjavenie ikony Matróne na pravé poludnie v ohnivých lúčoch
4. Matka a dievča hovoria o zjavení ikony guvernérom
5. Matka a dievča hovoria o zjavení ikony arcibiskupovi
6. Matka kope zem na určenom mieste, ale ikonu nenachádza
7. Dievča Matróna nájde ikonu v zemi
8. Sprievod s arcibiskupom prichádza na miesto zjavenia ikony
9. Uzdravenie slepého dieťaťa
10. Uzdravenie manželky bojarského syna Ivašku, prezývaného Kuzminskij, z choroby nôh
11. Uzdravenie posadnutej Domny, manželky svijažského kňaza Ivana
12. Uzdravenie manželky istého dedinčana v dedine bojarského syna Vasilija Ragozina

 Duchovné posolstvo:

To, čo je obdivuhodné a veľké na Božej Matke je jej pokora. Skutočným ctiteľom Bohorodičky je ten, kto si osvojí jej cnosti. Spomedzi všetkých je tou najväčšou práve pokora, na ktorú rozjímajúc nad cnosťami Božej Matky poukazuje sv. Ambróz Milánsky (lit. pamiatka 7. 12.):

„Mária bola vždy pokorná, avšak stala sa ešte pokornejšou, keď spoznala, že je vyvolená pre najväčšie tajomstvo. Preto sa ihneď po anjelovom odchode vydala na namáhavú cestu a opustila svoju posvätnú samotu, ponáhľala sa do hôr, aby slúžila svojej príbuznej. Niet pochýb, že aj tam taktiež veľmi ochotne počúvala. Keď sa stala Božou Matkou, prichádza nepozvaná do domu Zachariáša, prichádza, aj keď ju tam nečakali, prvá pozdraví a ponúkne sama od seba svojej sesternici služby, Ona tej nižšej, a chce jej slúžiť viac mesiacov. Jej príbuzná ju úplne mimoriadnym spôsobom zvelebuje (ospevuje) zjaviac jej cnosť a dôstojnosť. Mária v pokore a proti svojej vôli prijíma túto chválu a skrýva ako len môže so všetkou dievčenskou nevinnosťou, zjavené tajomstvo, ktoré sa v nej uskutočnilo a svoju dôstojnosť a hlboko sa skláňa pred všemohúcou Božou rukou. Keď Alžbeta ukončila svoj chválospev, Mária pripisuje všetku chválu a česť jedine Bohu. Všetky sily svojej duše použije k tomu, aby zaspievala Bohu ďakovnú pieseň a vyznáva sa tou istou veľkou pokorou a vrúcnosťou srdca veľké Božie činy, akoby chcela povedať: ̕ Alžbeta, ty chváliš a velebíš Matku Pána, ale moja duša velebí Pána. Ty dosvedčuješ, že na môj hlas sa pohlo dieťa v tvojom lone, ale môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi. Veľkým hlasom ma velebíš ako požehnanú medzi ženami a blahoslavenú, že som uverila. Ale ja si nič z toho, ani z iných milostí nepripisujem, iba vzdávam vďaku Prameňu všetkého dobra, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.´“

Modlitba:

„Presvätá Pani, Vládkyňa, Bohorodička! S bázňou, vierou a lásku sa skláňam pred tvojou svätou ikonou, prosím Ťa: neodvracaj svoju tvár pred  prichádzajúcimi k tebe, pros, milosrdná Matka, Tvojho Syna a nášho Boha, Ježiša Krista, nech ochráni našu krajinu v pokoji     , svoju svätú Cirkev pevnú, nech ju zachová a chráni pred neverou, herézami a rozkolmi. Nemáme inej pomoci, nemáme inej nádeje, okrem Teba, Prečistá Panna: Ty si najmocnejšou pomocnicou a zástankyňou kresťanov. Všetkých, ktorí sa na Teba s dôverou obracajú v modlitbe zbav od hriešnych útokov, pred úkladmi zlých ľudí, od všetkých pokušení, smútku, bolestí, bied i od náhlej smrti; daruj nám ducha skľúčenosti, pokoru srdca, čistotu myšlienok, zdokonalenie hriešneho života a odpustenie prehrešení, aby všetci s vďakou ospevujúci tvoje veľké milosti, prejavujúcimi sa nad nami, tu na zemi, aby sme sa stali hodnými aj Nebeského Kráľovstva, kde so všetkými svätými budeme oslavovať najsvätejšie a veľkolepé meno Otca i Syna i Svätého Ducha na veky vekov. Amen.“ (Modlitba pred Kazaňskou ikonou presvätej Bohorodičky)