Kristovo utrpenie

Rusko, okolo 1800, 53,5 x 44 cm

Sviatok ikony: uctieva sa počas Veľkého týždňa

Modlitebná tradícia: Pred ikonou si veriaci vzbudzujú bázeň pred Kristovým utrpením a prehlbujú pokánie pôstu.

Ikony s námetom umučenia Krista sú farbami písané udalosti spojené s duchovným a s fyzickým utrpením Ježiša Krista. Ikona sa zaraďuje medzi tzv. „výučbové ikony“.

Popis ikony

Na ikone je štrnásť polí zobrazujúcich udalosti, ktoré predchádzali odsúdeniu Ježiša Krista. Samotná ikona nemá svoj určujúci názov, má však konkrétne opísané jednotlivé výjavy. Ako je obvyklé pri ikonách, začína sa čítať v pravom hornom rohu, pokračuje smerom doľava, potom späť na pravú stranu, znova vľavo atď.

1. Šesť popredných mužov židovskej veľrady, veľkňazi, zákonníci a starší z ľudu, hľadali spôsob, ako Ježiša podvodne chytiť a zabiť. Vyjadrujú to ich rozpačité gestá. „Ale nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril,“ (Mt 26, 5) naznačuje postava muža v strede, ktorý ukazuje oboma rukami na okno, teda na židovský ľud (vonku, za oknom). Bolo totiž dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Všetci sedia na drevených stolčekoch v odevoch zodpovedajúcich ich spoločenskému postaveniu. Dvaja majú na hlavách biele šatky, to sú veľkňazi.
2. K Židom do domu Kajfáša prichádza Judáš, rozhodnutý zradiť Krista. Oni mu ponúkajú tridsať strieborných. Pohľady mužov sú upreté na Judáša, ktorý má pripraviť plán zajatia.
3. Pred bránou Lazárovho domu stojí Kristus a tri ženy. Presvätá Bohorodička odhovára Syna od vstupu do Jeruzalema. Za ňou stojí Marta a Mária, Lazárove sestry. Obe majú sklonené hlavy a Marta sa so súhlasným gestom rúk pripája k Ježišovej matke. Ich tváre prezrádzajú strach a smútok.
4. Kristus zveruje svoju matku do starostlivosti Marty a Márie. Tvár má otočenú k sestrám a ľavou rukou ukazuje na Bohorodičku. On potrebuje jej silu a modlitbu a ona potechu a podporu verných žien, ktoré ju na ceste so Synom sprevádzali.
5. Scéna Pánovej mystickej večere. Dvanásť učeníkov sedí za okrúhlym stolom v hornej sieni večeradla. Je medzi nimi aj Judáš, ale nemá svätožiaru. Kristus drží v pravej ruke chlieb a v ľavej kalich, symboly Oltárnej sviatosti. Všetci majú oblečené obradné rúcha ako predpisoval zákon. Celá sieň je vyzdobená závesmi červenej farby so zlatými ornamentami a na stole je prestretý snehobiely obrus s modrým širokým okrajom. V strede je zlatá misa s pripraveným baránkom a každý má pred sebou nekvasený chlieb.
6. Obrad umývania nôh, znak Ježišovej pokory a služby a symbol očisťovania sa od hriechov. Cez spodné rúcho ružovej farby vyjadrujúce vznešenosť pokory má prehodenú bielu osušku. Na zemi stojí nádoba s vodou. Kristus kľačí a umýva nohy Petrovi.
7. Judáš prijíma tridsať strieborných, odmenu za zradu. Dohaduje miesto a spôsob ako zajať „toho pravého“. Dohodnú sa, že Judáš bozkom označí Ježiša a vydá ho do rúk vojakom, ktorých sám privedie do Getsemanskej záhrady.
8. Modlitba kalicha. Po večeri odchádza Ježiš na Olivovú horu, ktorú naznačujú dva stromy. Prežíva smrteľnú úzkosť a prosí Otca, aby odňal od neho kalich utrpenia, ale zároveň sa otvára pre Jeho, nie svoju vôľu. Ježiš na kolenách dvíha ruky a zrak na nebesia. Na oblakoch, v lúčoch nebeského jasu, je kalich. Za Kristom sa vznáša Pánov anjel. Ruku má na jeho pravom ramene, čím mu dodáva silu od Otca. Modliaci sa Kristus kľačí na skale tmavomodrej farby symbolizujúcej mystickú hĺbku a tajomstvo.
9. Ježiš prichádza k spiacim učeníkom a vyzýva ich k bdelosti. Chýba medzi nimi Judáš. Kristus vyzýva jedenástich k neustálej modlitbe, aby neupadli do pokušenia. Je smutný, že nedokázali bdieť ani hodinu, a preto ich varuje. Vie, aká veľká je ľudská krehkosť a slabosť tela oproti duchu. Sám im hovorí: „Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mt 26, 41; Mk 14, 38)
10. Judáš prichádza s vojakmi zatknúť Ježiša, ktorý sa ich v pokoji a odovzdanosti pýta, koho hľadajú. Niektorí z vojakov po Jeho slovách: „Ja som!“, pred ním popadali na zem. V ich strede stojí Judáš a pravou rukou ukazuje na Krista. Vojaci sú členovia chrámovej stráže oblečení v rímskych uniformách.
11. Judáš bozkom vydáva Ježiša vojakom. Tí ho obkľúčili a zajali.
12. Rozhorčený Peter odtína ucho Malchusovi, ktorý, udrel Ježiša po tvári. Kristus ho žiada, aby odložil meč, lebo on chce splniť vôľu Otca. Ježiš potom Malchusovi ucho uzdravil.
13. Ježiša privádzajú pred Annáša, ktorý ironicky spochybňuje jeho autoritu. Kristus je vystavený krivým svedectvám, urážkam a hanebnému ponižovaniu. Annáš sedí na vyvýšenom tróne ako predstaviteľ svetskej moci.
14. Peter trikrát zapiera Krista. Do vládnej budovy sa dostali iba Peter a Ján, lebo všetci ostatní sa rozutekali. Na nádvorí Petra spoznala vrátnička a ešte jedna žena, Peter však Ježiša dvakrát zaprel. Keď naňho ukázal aj tretí Žid, úplne stratil odvahu a zaprel Krista tretíkrát. Na scéne v strede sa nachádza Kristus, po Jeho ľavici Peter, na ktorého ukazujú dvaja Židia ako na Ježišovho učeníka. Peter je akoby na odchode. Telo má odvrátené od Pána a celý jeho postoj hovorí, že sa dištancuje od Ježiša Nazaretského. V pozadí stoja vojaci s kopijami.

Nosnou farbou ikony je zlatá. Je to farba božského jasu a Jeho slávy. Prežaruje celú ikonu a odhaľuje Boží zámer a zmysel vykupiteľského diela. Červená farba odevov a baldachýnov symbolizuje svetskú moc, no u Bohorodičky a učeníkov červená vyjadruje prítomnosť Boha. Biela farba obrusu a šatiek na hlavách veľkňazov je symbol čistoty a duchovného poslania. Oceľová farba na stenách vládnej budovy je znakom ľudskej sily a moci. Ružová farba spodného odevu určuje jedinečnosť Kristovej služby, jej dokončenia a výnimočnosti Jeho poslania. To umocňuje aj tmavomodrý vrchný plášť, symbol tajomstva spojenia božského a ľudského, teda Jeho tajomného vtelenia. Hnedá farba je farba zeme, skromnosti a všetkého dočasného.

Duchovný odkaz

Ikona poukazuje na to, čo predchádzalo zajatiu a odsúdeniu Spasiteľa. Je členom ľudskej komunity a prišiel ukázať Otcovu bezpodmienečnú lásku. Miloval všetkých bez rozdielu. Vyučoval, uzdravoval a dobre robil tým, ktorí Ho prosili. No keď On sám potreboval ich blízkosť, zradili Ho, zapreli a rozutekali sa od strachu o vlastné bezpečie. Ani to Ho však neodradilo od toho, aby prijal kalich utrpenia v najhlbšej pokore. Bolí Ho ľudská nestálosť, ale zároveň cíti s našou slabosťou, keď nám zanecháva Eucharistiu a nabáda nás k bdelosti a modlitbe. Keď nás očisťuje vo sviatosti pokánia, vtedy nám sám umýva nohy, aby sme mali podiel spolu s Ním.