Kristus Blažené ticho (Anjel Veľkej Rady)

Rusko, Vetka; 19. storočie; 34,8 x 30,5 cm

Sviatok ikony: 28. september (v Rusku)

Modlitebná tradícia: Podstatou modlitby pred ikonou nie je len pokora a časté opakovania žiadostí o pomoc, podstatnou je tichá modlitba srdca, ktorá vyviera z človeka. Ikona neustále pozýva k pôstu slova a k vnútornej modlitbe. Volá sa Blažené ticho, lebo len v ňom sme schopní komunikovať s Bohom vo vedomí, že Božia blahodať (milosť), ktorá očisťuje a zachraňuje dušu, sa vyleje v tichosti. Okrem toho, že ikona Krista anjela pomáha pri prekonávaní chorôb tela aj duše, hlavným cieľom je, aby sa ľudia modliaci sa k Nemu chceli naučiť trpezlivosti. Trpezlivosť, pokora, poslušnosť a vytrvalý duchovný rast sú veľmi dôležité a pomáhajú pri prekonávaní ťažkostí rôznej povahy.

Ikona je obľúbená v kláštornom prostredí ako symbol vnútornej modlitby. V ruskom umení sa začali tieto ikony šíriť od konca 15. storočia. Najviac sa písali a uctievali v 18. a 19. storočí v prostredí starovercov.

Popis ikony

Na striebornom podklade so zlatým lakovaním je sprítomnený Spasiteľ - Blažené ticho ako Anjel (posol) blahoslaveného ticha. Má ohnivočervenú tvár a ruky ako Anjel Božieho ohňa, podobne ako na ikonách Sofie – Božej Múdrosti. V prekrížených rukách na hrudi drží pergamen, na ktorom sú slová Svätého písma: „Duch Pána, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie.“ (Iz 61, 1) Na hlave má cisársku korunu. Svätožiara je zložená z dvoch štvorcových hviezd, čo odkazuje na večnosť a dve prirodzenosti Pána. Po stranách nimbu sú písmená IC XC, monogram Ježiša Krista. Na hrudi Anjela je červený cherubín a na ramenách dvaja modrí serafíni. Odetý má zdobený liturgický sakkos. Na ráme ikony je Anjel strážny a biskup sv. Cyril.

Ikona je hlboko mystická a symbolická, obzvlášť milovaná a vážená pravoslávnymi mníchmi. Kristus má v nimbe osemcípu hviezdu, ktorá je v ikonografii známa ako hviezda Starca dní z knihy proroka Daniela. Symbolizuje šesť dní stvorenia, siedmy deň odpočinku a Deň večnosti, ktorý bol pred stvorením a je charakterizovaný esenciálnou prítomnosťou Boha. Toto je prológ z Jánovho Evanjelia, večné Slovo. Svätožiara obsahuje dva prekrývajúce sa štvorce, jeden červený, ktorý symbolizuje Kristovo utrpenie a druhý, olivovo zelený, ktorý označuje duchovnosť Svätej Trojice. Malý cherubín, ktorý sa vznáša nad rukami, je symbolom narodenia, ale zároveň ho vnímame ako obraz ukrižovaného Krista. Podobne ako mnohé iné ikonografické obrazy, aj tento spája narodenie a smrť Krista do jedného celku. Serafíni sú tu považovaní za orodovníkov.

Ikona zobrazuje Krista, ktorý večne vychádza z Otca v posvätnom tichu. Krista, ktorý sa narodil v čase v tichu noci a jaskyne, aby bol trpiacim služobníkom a ktorý zomrel v tichu. Ikona je zosobnením Spasiteľa Blaženého Ticha, ktorý „sa obetoval, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).“ (Iz 53, 7)

Nedostatočné informácie o interpretácii tejto ikony iba pridávajú k jej tajomnému šarmu. Kristus sa tu objavuje ako anjelské, nevýslovné, skryté zrodenie lásky. Predvečný Logos, ktorý bol poslaný, aby uskutočnil dielo spásy. Mladý Kristus, symbol vtelenia Otcovho Syna, prišiel do sveta, aby na seba zobral ľudské hriechy. „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo“ (1Pt 2, 34). Gesto skrížených rúk na hrudi zdôrazňuje túto pripravenosť a sebazaprenie pri prijatí obety. „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp 2, 6 - 8). „Prináša dokonalý pokoj a jeho meno je Anjel Veľkej Rady, lebo s nami Boh!“ (Chválospev proroka Izaiáša) Kristus je posol Svätej Trojice.

Ikona plne vyjadruje všetku teológiu ekonómie spásy: On je večný Logos, Božská Múdrosť, Boží Baránok a ako Veľkňaz ponúka ľudstvu možnosť vstúpiť do spoločenstva s Bohom.

Duchovný odkaz

Vasilij Rozanov hovorí: „Bez modlitby nie je život. Bez modlitby je iba šialenstvo a hrôza. Duša pravoslávia záleží od daru modlitby“. Bratia sa pýtali otca Agathona: „Ktorá čnosť medzi všetkými našimi čnosťami vyžaduje najväčšie úsilie? „Odpusťte, odpovedal otec, ale ja si myslím, že nie je nič namáhavejšieho ako modlitba k Bohu. Zakaždým, keď sa človek chce modliť, podrobujú ho jeho nepriatelia - démoni skúške v snahe zabrániť mu v tom. Vedia totiž, že im nič tak nezatvára cestu, ako modlitba k Bohu. Vo všetkom ostatnom, čo človek podniká, dosiahne cieľ, ak vytrvá. Iba s modlitbou zápasí až do poslednej chvíle“.