Pečerská ikona presvätej Bohorodičky

Pečerská ikona presvätej Bohorodičky

Pôvod ikony: Rusko, z oblasti Mstera, 2. polovica 19. storočia, 38 x 32,5 cm

Sviatok: 3. máj a 17. august

V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej Pečerskou ikonou

Pred ikonou sa modlí za ochranu pred nepriateľmi, za vyliečenie duševných a telesných útrap, za uzdravenie zo slepoty a očných chorôb.

História pôvodnej ikony:

Podľa tradície divotvornú Pečerskú – Svenskú ikonu namaľoval prepodobný Alypios (rus. Alipij) Pečerský (+ okolo r. 1114), ktorý sa ikonopisectvu priúčal od byzantských majstrov, zdobiacich ikonami v Kyjeve Veľkú Pečerskú cerkev. Alypios stvárnil Bohorodičku v celej postave sediacej na vankúši vyvýšeného trónu s dieťaťom Kristom, ktorého si pridržiava oboma rukami. Po stranách Božej Matky zobrazil svojich duchovných učiteľov. Vľavo prepodobného Teodóza Pečerského (1008 – 1074) a vpravo zakladateľa Kyjevsko-pečerského monastiera prepodobného Antona Pečerského (983 – 1073), odetého v tzv. veľkej schime, ako znak trvalého zasvätenia a plnosti mníšstva.

            Divotvorná Pečerská ikona sa do roku 1288 nachádzala v kyjevsko-pečerskom monastieri. Podľa letopisov monastiera v tom roku černihivské a brjanské knieža Roman Michajlovič oslepol a požiadal, aby mu priniesli divotvornú Pečerskú ikonu Bohorodičky. Archimandrita kyjevsko-pečerského monatiera s úctou poslal ikonu sprevádzanú jedným z jeromonachov (mních, ktorý je aj kňazom), ktorý sa loďkou plavil po rieke Desna. Neďaleko Brjanska, kde pútnik s ikonou vplával do rieky Sveny, loďka nečakane uprostred tečúcej rieky zastala. Jeromonach to pochopil ako Božie znamenie, priplával s loďkou k pravému brehu, kde prenocoval. Ráno, keď sa chcel pred ikonou pomodliť, ikonu v loďke nenašiel. Tá sa nachádzala na protiľahlom brehu, na kopci, v korune veľkého duba, medzi vetvami. Zvesť o tomto zázraku sa doniesla kniežaťu Romanovi, ktorý sa v sprievode duchovenstva peši vybral k miestu, kde dnes stojí Svenský monastier a tam, pred divotvornou ikonou sa so slzami takto modlil k Bohorodičke: „Ó presvätá Vládkyňa, Bohorodička, Matka Krista nášho Boha! Vypočuj hlas mojej modlitby a daruj svetlo mojim očiam, aby som mohol vidieť tvoju divotvornú ikonu. Všetko, čo uvidím z tohto miesta, na všetky štyri strany, to všetko darujem tvojmu domu. Postavím cerkev a monastier na tomto mieste, ktoré si si zamilovala.“ Keď skončil svoju modlitbu, v tej chvíli sa mu vrátil zrak a keď uvidel lesnú cestičku prikázal, aby dali na nej postaviť kríž. Avšak oči kniežaťa videli len blízke predmety. Podišiel k ikone, pred ktorou si v pokore ľahol na zem a znova vzýval Bohorodičku vrúcnymi slovami: „Presvätá Vládkyňa! Vypočuj moju modlitbu a daj, aby som videl.“ Po týchto slovách sa mu úplne vrátil zrak. Na jeho príkaz biskup sňal ikonu zo stromu a podal ju kniežaťu, ktorý ju zbožne pobozkal. Po vzore kniežaťa si ikonu uctili všetci prítomní. Následne sa pred ikonou spoločne pomodlili a začali s výrubom stromov. Spoločným úsilím postavili drevenú cerkev zasvätenú Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Neskôr knieža Roman postavil na mieste svojho zázračného uzdravenia monastier, ktorý štedro obdaroval peniazmi a divotvornú ikonu ozdobil zlatom a striebrom. Bol to jeden z prvých mužských monastierov na Rusi. Strom, na ktorom sa nachádzala ikona sťali, pričom časť z neho použili na výrobu dosák pre ikony a zvyšok pre potreby cerkvi a monastiera. Vtedy bolo ustanovené aj slávenie Svenskej ikony presvätej Bohorodičky na 3. mája, ktorej ikona bola umiestnená v ikonostase uspenskej cerkvi naľavo od kráľovských dverí ikonostasu.

            Po čase bolo potrebné obnoviť rizu na ikone Bohorodičky a tak v roku 1563 po prosbe igumena Svenského monastiera, prikázal cár Ivan IV. Vasilievič priniesť ikonu do Moskvy, ktorý oferoval pre vyhotovenie novej rizy mnoho zlata, striebra a drahých kameňov. V priebehu troch rokov bola riza hotová a divotvorná Svenská - Pečerská ikona sa vrátila do Svenského monastiera v Briansku. V roku 1567 prikázal cár postaviť v monastieri novú murovanú cerkev, na mieste pôvodnej drevenej. Ikona v priebehu dejín mnohokrát prejavila svoju zázračnú moc.

Divotvorná Svenská - Pečerská ikona sa v monastieri nachádzala do revolúcie v roku 1917, kedy bola skonfiškovaná a v roku 1930 umiestnená v Treťjakovskej galérii v Moskve, kde sa nachádza až doteraz. Datovanie ikony s rozmermi 67 x 42 cm sa spája s rokom 1288, čo by potvrdzovalo skutočnosť, že táto ikona je kópiou a nie originálom namaľovaným prepodobným Alypiom.

Popis ikony:

Ruská ikona pochádzajúca z oblasti Mstera, z obdobia 2. polovice 19. storočia s názvom Obraz Pečerskej presvätej Bohorodičky zobrazuje presvätú Bohorodičku v celej postave, ktorá sedí na tróne s červenou a modrou poduškou a rukami si pridržiava dieťa Krista. Odetá je v tradičnom tmavobordovom maforiu, zdobenom po okraji zlatým lemovaním a na ramenách a čele panenskými hviezdami. Pod maforiom má tmavomodrú tuniku, spod ktorej vytŕčajú červené črievice. Kristus žehná oboma rukami, odetý v chitóne a himatione zlatistého odtieňa. Obaja, tak Božia Matka, ako aj Kristus majú po stranách nimbov tradičný popis svojich mien ΜΡ ΘΥ – Božia Matka a IC XC – Ježiš Kristus.

            Špecifikom tejto Pečerskej ikony v porovnaní s prvotným vzorom, či jeho kópiami je skutočnosť, že na tejto ruskej ikone absentujú po stranách Bohorodičky tradičné postavy prepodobných Antona a Teodóza Pečerských. Ich miesto nahrádza vľavo z pohľadu diváka sv. Gregor Teológ, konštantínopolský arcibiskup (lit. pamiatka 25.01 a 30.01.), čo potvrdzuje aj nápis nad postavou svätca sv. Gregor Teológ, patriarcha Konštantínopola. Zobrazený je v biskupskom odeve, so zavretým Evanjeliárom v rukách a pohľadom upriameným k Bohorodičke. Oproti, pri tróne Božej Matky, stojí sv. veľkomučeník Artemios (lit. pamiatka 20.10), s nápisom sv. veľkomučeník a Kristov trpiteľ Artemios. Odetý je ako rímsky vojak, s červeným plášťom a krížom v pravici, ako symbol mučeníckej smrti. Pri nohách oboch svätcov sa pod trónom Bohorodičky v pokore skláňajú dve svätice, pričom vľavo je sv. mučenica Mária a panna (lit. pamiatka 06.02.), odetá v červenom plášti na znak mučeníctva a v bielej šatke na hlave, ako symbol panenstva a čistoty. Vpravo je zobrazená sv. Eupraxia, panna (lit. pamiatka 25.07.) odetá v tmavomodrej tunike a tmavobordovom plášti. Nad nimbami oboch svätých žien sú uvedené ich mená: sv. mučenica Mária a sv. Eupraxia, panna. Predpokladáme, že toto zobrazenie postáv a ich usporiadanie nie je náhodné, ale naopak vyjadruje úzky vzťah medzi zobrazenými svätými a objednávateľom tejto ikony, ktorá mohla byť rodovou ikonou a takto jednotliví svätí, boli osobnými patrónmi konkrétnej zbožnej rodiny, ktorí touto ikonou vyjadrili svoj vrúcny vzťah k Božej Matke a jej Synovi, prosiac svojich patrónov o príhovor. Súčasťou ikony sú svätí, zobrazení na ľavom a pravom okraji ikony. Vľavo zhora nadol spoznávame týchto svätých: sv. Archanjel Michal (lit. pamiatka 08. 11.), sv. prorok Daniel (lit. pamiatka 17.12.), ktorý drží v ľavici rozvinutý zvitok s týmto textom: „Nazval som ťa horou, čistá Panna, od ktorej sa odtrhol (odvalil) kameň, bez zásahu rúk“ a prepodobný Nikón Pečerský (lit. pamiatka 23.03.). Vpravo sú stvárnení títo svätí: sv. svätiteľ Meletios (lit. pamiatka 12.02.), prepodobný Pafnutios Borovský (lit. pamiatka 01.05.), ktorý v pravici drží rozvinutý zvitok s duchovným odkazom pre bratov v monastieri: „Bratia majte nepokryteckú lásku a pokoru“ a sv. mučenica Tomaida (lit. pamiatka 13.04.).

Duchovné posolstvo:

„Všetka nádej, ktorú máme, všetka spása pochádza od Tej, ktorá pretekajúc blahom stúpa nahor. Pretože Boh ju učinil riekou milosti, želajúc si, aby sme všetko od Neho dostávali prostredníctvom Márie. Uctievame ju, pretože nám porodila Vykupiteľa, plnosť milostí a preto, že je u Krista jedinečnou a vernou orodovnicou za nás a týmto spôsobuje, že k nám pritekajú milosti.“ (Sv. Bernard z Clairvaux, lit. pamiatka 20.08.)

Modlitba:

„Ó, presvätá a nepoškvrnená Panna Bohorodička, naša Pečerská chvála a ozdoba, mocná ochrana tohto svätého miesta, ktoré si si vyvolila a pravá Vládkyňa. Prijmi nás, tvojich nehodných služobníkov, ktorí pred tvojou divotvornou ikonou prinášame s vierou a láskou svoje úbohé modlitby, navštív naše hriešne žitie svojou milosťou, prežiar ho svetlom pokánia, osvieť nás obťažených veľkým smútkom, tvojou nebeskou radosťou a učiň nás, aby sme ťa neustále oslavovali vo svete a na tomto svetom mieste v zbožnosti, aby sme bez nerestí prešli cestu nášho života, tvojou pomocou dosiahli večnú radosť v žiare našich svätých a bohonosných otcov Antona a Teodóza a všetkých Pečerských prepodobných a jednými ústami a srdcom ťa ospevovali s predvečným tvojim Synom, s jeho bezpočiatočným Otcom a presvätým, vždy dobrým, životodarným a jednopodstatným jeho Duchom, na veky vekov. Amen.“ (Modlitba pred Pečerskou ikonou Bohorodičky)