Ikona svätého apoštola Andreja Prvopovolaného

Ikona svätého apoštola Andreja Prvopovolaného

Pôvod ikony: Rusko; 18. storočie; 103 x 50 cm

Sviatok: 30. november

Patronát:

Patrón námorníkov a rybárov.

Zo života svätca:

Prvou charakteristikou, ktorá je neprehliadnuteľná u tohto svätca je jeho meno, ktoré nie je hebrejské, akoby sa mohlo očakávať, ale grécke Ἀνδρέας – Andreas, čo sa dá preložiť ako zmužilý, statočný. Jeho grécke meno je svedectvom istej kultúrnej otvorenosti jeho rodiny, nakoľko v tej dobe v Galilei bol grécky jazyk, ako aj kultúra značne prítomné. Spomedzi dvanástich apoštolov ho evanjeliá spomínajú buď na druhom mieste, hneď za svätým apoštolom Petrom, ako to uvádza svätý apoštol Matúš (porov. Mt 10, 1 – 4) a svätý apoštol Lukáš (porov. Lk 6, 13 – 16), alebo na štvrtom mieste, ako je to v prípade svätého apoštola Marka (Mk 3, 13 – 18), či Skutkoch svätých apoštolov (porov. Sk 1, 13 – 14). Je dosť možné predpokladať, že medzi členmi prvých kresťanských spoločenstiev požíval veľkú vážnosť.

Podobne ako jeho brat Peter aj Andrej pochádzal z mestečka Betsaidy na severovýchodnom brehu Genezaretského jazera. Avšak neskôr aj so svojim otcom Jonášom bývali v neďalekom Kafarnaume, kde sa živili rybolovom. Rybárčili spoločne s ďalšou apoštolskou dvojicou a to Zebedejovými synmi Jakubom a Jánom.

Vieme, že Andrej sa priatelil s mladým Jánom. Spájala ich nielen spoločná práca na jazere, ale aj sympatie k Jánovi Prechodcovi, učeníkmi ktorého boli. To, že predtým než Andrej nasledoval Ježiša bol učeníkom Jána Predchodcu poukazuje na skutočnosť, že bol človekom viery a nádeje, ktorý hľadal, ktorý poznal a prežíval nádej Izraela, ktorý chcel bližšie spoznať Pánove slová, skutočnosť prítomného Pána.

Keď jedného dňa počul ako Ján Predchodca vyhlasuje Ježiša za „Božieho Baránka“ (Jn 1, 36), spolu s ďalším nemenovaným učeníkom nasledoval Ježiša, toho, ktorého Ján nazval „Božím Baránkom“. Evanjelista uvádza, že „videli kde býva a zostali v ten deň u neho.“ (porov. Jn 1, 37 – 39) Andrej sa tešil zo vzácnych chvíľ dôvernosti s Ježišom, avšak dôležité je to, čo nasledovalo potom, čo evanjelista zachytáva takto: „Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a šli za Ježišom, bol Andrej, brat Šimona Petra. Ten našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: ‚Našli sme Mesiáša,‘ čo v preklade znamená Pomazaný. Priviedol ho k Ježišovi.“ (Jn 1, 40 – 42), čím hneď preukázal neobvyklého apoštolského ducha. Andrej bol ako prvý z apoštolov povolaný nasledovať Krista, na základe čoho ho bohoslužby byzantskej cirkvi grécko-slovanského obradu uctievajú ako Prvopovolaného, gr. Ἀνδρέας ὁ Πρωτόκλητος – Andreas Protokletos, cirkevnoslovansky Андре́й Первозва́нный – Andrej Pervozvannyj.

K povolaniu Andreja za apoštola došlo pri Genezaretskom jazere, nazývanom aj Galilejským morom: „Keď Ježiš išiel popri Galilejskom mori, uvidel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Andreja, ako hádzali siete do mora. Boli totiž rybári. Zavolal ich: ‚Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.‘ Obaja hneď zanechali siete a nasledovali ho.“ (Mt 4, 18 – 20)

Evanjeliá spomínajú svätého apoštola Andreja pri troch ďalších príležitostiach, ktoré nám umožňujú o niečo lepšie spoznať tohto človeka. Prvou je rozmnoženie chleba v Galilei. V tejto neľahkej situácii to bol práve Andrej, ktorý upriamil pozornosť Krista na prítomnosť chlapca, ktorý mal so sebou päť jačmenných chlebov a dve ryby, čo však okomentoval slovami: „ale čo je to pre toľkých?“ (porov. Jn 6, 8 – 9) Stojí za povšimnutie jeho realizmus, uvedomujúc si, nedostatočnosť týchto zásob, avšak spoločne s ostatnými apoštolmi a prítomným ľudom je svedkom zázračného rozmnoženia chleba. (porov. Jn 6, 10 – 13)

Ďalšou z udalostí, ktorú zaznamenáva evanjelium sa udiala v Jeruzaleme, keď vychádzali z mesta, jeden z učeníkov upriamil pozornosť Krista na mohutné múry, ktoré podopierali chrám. Kristus ich odpoveďou prekvapil, keď im povedal: „Nezostane tu kameň na kameni, všetko bude zničené.“ (Mk 13, 2) Vtedy sa Andrej spoločne s Petrom, Jakubom a Jánom spýtali: „Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie toho, že sa to všetko začína plniť?“ (Mk 13, 4) Kristus im v odpovedi predpovedal skazu Jeruzalema a koniec sveta, pričom ich vyzval, aby s prezieravosťou čítali znamenia čias a zostali bdelí.

Keď sa Kristus krátko pred svojim umučením zdržiaval v Jeruzaleme, chceli ho vidieť aj niekoľkí Gréci, pravdepodobne prozelyti, ktorí sa prišli klaňať Bohu Izraela. Andrej a Filip, dvaja apoštoli s gréckymi menami, slúžia ako tlmočníci a sprostredkovatelia tejto skupiny Grékov u Krista (porov. Jn 12, 20 – 22). Veľmi starobylé tradície nevidia v Andrejovi len tlmočníka niekoľkých Grékov pri stretnutí s Kristom, ale pokladajú ho za apoštola Grékov v období po udalosti Zostúpenia Svätého Ducha. Jeho apoštolská činnosť sa dotýkala Bitýnie (Malá Ázia), južného Ruska (kmene Skýtov), Trákie (dnešné Bulharsko a Rumunsko) a nakoniec Achájska na juhu Grécka, kde dosiahol najväčšie apoštolské úspechy.

Podľa tradície svätý apoštol Andrej ohlasoval Kristovo učenie v gréckom meste Patras, kde jeho slová naplnené požehnanou silou priniesli svoje ovocie. Väčšina obyvateľov mesta sa obrátila ku Kristovi. Po jeho modlitbách chorí a posadnutí sa uzdravovali menom Pána, Ježiša Krista. V jeho prítomnosti ľudia, ktorí trpeli biedou a nešťastím nachádzali pokoj a útechu a kresťania sa upevňovali vo viere. Na brehu mora neďaleko Patrasu sa nachádzala kolónia malomocných, tí keď počuli kázanie apoštola Andreja, uverili a boli uzdravení. Jeden z nich menom Jób nasledoval svätého a všade rozprával o tom, aký veľký je Boh kresťanov.

Po modlitbách apoštola sa uzdravil ťažko chorý Sosij, významný obyvateľ mesta Patras. V Patrase žil rímsky prokonzul menom Egeat, ktorého manželka menom Maximilla trpela ťažkou chorobou očí, ležiac na smrteľnej posteli. Egeat neveril, že sa môže ešte uzdraviť. Niekto z domácich prokonzula ktorý sa poznal s apoštolom Andrejom ho prosil, aby k nim prišiel a položil na ňu ruky. Svätý apoštol Andrej prišiel, pomodlil sa nad ňou a ona sa v tej chvíli uzdravila. Keď to Egeat uvidel, priniesol veľkú sumu peňazí, ktorú zložil k nohám apoštola, no Andrej mu povedal: „Náš Pán a Učiteľ povedal: ‚Zadarmo ste dostali, zadarmo aj dávajte‘“. (Mt 10, 8) odmietol peniaze a ohlásil mu základy viery.

Bývali modloslužobníci – obyvatelia Patrasu ničili sochy bohov, ktorým sa klaňali v chrámoch mesta a zbierali prostriedky pre apoštola a jeho nasledovníkov. Sv. Andrej odmietal všetky dary, prosiac rozdať ich chudobným. Bohatý obyvatelia Patrasu oferovali mnoho peňazí na chrám.

Krátko po uzdravení Maximilly sa prokonzul vybral do Ríma, aby sa stretol s cisárom Nerom a rozhodol sa, že v čase jeho neprítomnosti ho bude v Patrase zastupovať jeho brat Stratoklius, známy aténsky matematik. Stratoklius vyrazil z Atén do Patrasu, avšak počas cesty jedného z jeho sluhov, ktorého Stratoklius miloval ako svojho brata posadli démoni, čo sa začalo prejavovať záchvatmi a triaškou. Sluhovia ho priviedli k lekárom, avšak tí mu nevedeli nijako pomôcť, následkom čoho bol Stratoklius veľmi zarmútený. Keď došli do Patrasu, Maximilla mu porozprávala o svojom uzdravení. Odporučila mu obrátiť sa na apoštola a poprosiť ho o modlitby. Stratoklius si zavolal apoštola Andreja, ktorý uzdravil sluhu, následkom čoho sa Maximilla a Startoklius zriekli pohanstva a dali sa pokrstiť. Keď sa prokonzul vrátil z Ríma, ani zázraky uzdravení v jeho vlastnej rodine ho neprimäli k tomu, aby zavrhol pohanskú modloslužbu, nakoľko mu to nedovoľovalo jeho postavenie. Po viacerých neúspešných pokusoch obrátiť ho, mu Maximilla oznámila, že ak naďalej zostáva pohanom, ona s ním už ako manželka ďalej žiť nemôže. Egeat sa po týchto slovách rozhneval a nariadil, aby apoštola Andreja uväznili v temnici paláca. V tú noc prišli za ním Stratoklius a Maximilla, s ktorými Andrej dlho hovoril a následne položil na Stratoklia ruky a učinil ho biskupom Patrasu. V tom čase sa k múrom paláca zhromaždilo množstvo národa s úmyslom zaútočiť na väznicu, zabiť prokonzula a oslobodiť apoštola. Keď svoj plán prezradili apoštolovi Andrejovi, zakázal im použiť silu a novo obráteným obyvateľom zdôraznil, že kresťan sa nemá báť pozemského utrpenia a smrti, ale nasledovať poníženosť samotného Spasiteľa. Nasledujúci deň prikázal Egeat, aby mu priviedli apoštola, ktorému povedal, že ak odmietne priniesť obetu rímskym bohom, bude ukrižovaný. Apoštol Andrej mu rázne odvetil, aby ho neukrižoval ako Krista. Vtedy prokonzul prikázal ukrižovať ho hlavou nadol na kríži v tvare písmena X a nepribiť jeho ruky klincami ku krížu, ale ich priviazať, aby predĺžili jeho mučenie. Na mieste popravy sa zhromaždil dvadsaťtisícový zástup národa, kde bol prítomný aj biskup Stratoklius, brat prokonzula, ktorý spoločne so zhromaždeným ľudom kričali: „Tento spravodlivý trpí neprávom“. S týmto pokrikom sa ľudia vybrali k palácu prokonzula, ktorý sa naľakal rozhnevaného davu a tak súhlasil, že pôjde spoločne s nimi a dá sňať apoštola z kríža. Avšak apoštol Andrej keď zbadal približujúceho sa k nemu prokonzula zavolal na neho: „Prečo si prišiel Egeat. Ak sa chceš stať kresťanom, nebeská brána sa ti otvorí, ako som ti to sľúbil už pred tým. Ak si prišiel len preto, aby si ma sňal z kríža, ja z neho netúžim zostúpiť živý. Ja už vidím môjho kráľa a Boha, ktorému sa klaniam a pred ktorým už stojím. Moju dušu rmútiš len ty, pretože viem, že ťa čaká večné zatratenie. Zamysli sa nad sebou, kým je ešte čas, neodkladaj s pokáním do toho dňa, kedy už nebude v tvojich silách kajať sa“. Obávajúc sa rozhnevaného davu o to skôr nariadil svojim vojakom sňať apoštola z kríža. Avšak v momente, ako sa dotkli kríža, ruky im zmeraveli a ovisli. Svätý opäť zvolal: „Pane Ježišu Kriste, nedopusť aby som bol sňatý z kríža, na ktorom som zavesený pre tvoje meno, ale príjmy ma, môj učiteľ, ty ktorého som si zamiloval, ktorého som poznal, ktorého som vyznával, prostredníctvom ktorého som tým čím som. Príjmy ma, učiteľ dobrý a neprikáž aby ma sňali z kríža skôr, kým neprijmeš môjho ducha.“ Keď vyslovil tieto slová, ožiarilo ho nebeské svetlo, ktoré videli všetci. Svetlo bolo také ostré (žiarivé), že ľudia boli nútení zakrývať si oči rukami. Zhruba po pol hodine toto svetlo pohaslo a svätý apoštol odovzdal ducha Pánovi. Maximilla a Stratoklius sňali jeho telo z kríža na ktorom zomieral tri dni. Maximilla ho pomazala drahým olejom a uložila do hrobu, ktorý bol pripravený pre jej miesto večného odpočinku, keby ju nebol svätý apoštol Andrej zachránil svojimi modlitbami pred smrťou. Apoštol Andrej podstúpil mučenícku smrť 30. novembra v roku 62, podľa iných prameňov v roku 65.

Okolo roku 356 dal cisár Konštanc preniesť jeho pozostatky do Konštantínopolu, ktoré umiestnil v chráme Svätých apoštolov, kde sa už nachádzali mošči (sväté pozostatky) svätých apoštolov Lukáša a Timoteja. Týmto chcel cisár konkurovať Rímu, kde sa nachádzali mošči svätých apoštolov Petra a Pavla. Na začiatku 13. storočia boli mošči svätého Andreja prenesené do katedrály v Amalfi, neďaleko od Neapolu. V roku 1461 bola hlava svätého apoštola Andreja prenesená do Ríma, kde ju s veľkou úctou uložili v chráme svätého Petra. V roku 1964 pápež Pavol VI. vrátil mošči svätého Andreja pravoslávnemu metropolitnému biskupovi mesta Patras v Grécku, kde sú uložené v chráme svätého Andreja.

V roku 1980 rímskokatolícky arcibiskup francúzskeho mesta Marseille, kardinál Roger Etchegaray vrátil pravoslávnym Grékom časť relikvií kríža svätého Andreja, na ktorom zomrel mučeníckou smrťou. Rôzne časti jeho moščí sa nachádzajú v mnohých chrámom sveta. Pravá ruka po lakeť, sa nachádza v moskovskom patriarchálnom Uspenskom sobore. Časť moščí sa nachádza v Izákovskom sobore v Petrohrade a v Trojickom petrohradskom sobore sa nachádza stará ikona svätého apoštola Andreja, s moščami (prstom jeho ruky).

Ikonografia:

Jedným z najstarších zobrazení svätého apoštola Andreja je mozaika z Chrámu svätého Apolinára Nového (Sant’ Apollinare Nuovo) v Ravenne, pochádzajúca z obdobia okolo roku 500. Apoštol Andrej je stvárnený spoločne so svojim bratom svätým apoštolom Petrom v kompozícii rybolovu. Scéna ho zobrazuje ako zrelého muža s hustou bradou a rozstrapatenými sivými vlasmi. Takýto výzor svätého Andreja sa uchoval v tradícii byzantského umenia.

Inou mozaikou svätého apoštola Andreja je tá, ktorá sa nachádza v klenbe svätyne Chrámu svätého Vitála (Basilica di San Vitale) v Ravenne, pochádzajúca z obdobia rokov 546 – 548. Na jednom zo štyroch oblúkov klenby sa po stranách Krista zobrazeného po hruď, nachádzajú v medailónoch apoštoli, kde nechýba svätý apoštol Andrej. Na tmavomodrom pozadí je v bielom odeve stvárnený ako starší muž so sivými rozstrapatenými vlasmi a sivou krátkou a upravenou bradou. Nad ramenami sa nachádza latinský nápis jeho mena: Andreas.

Na základe najstarších zachovaných mozaík môžeme určiť základnú charakteristiku svätého apoštola Andreja, ktorá ho zobrazuje ako staršieho muža so sivými kučeravými a rozstrapatenými vlasmi a sivou hustou, krátkou a na dve polovice rozdelenou bradou. Odetý je zväčša v červenej tunike – chitóne a zelenom plášti – himatione. Jeho hlavným atribútom je kríž v tvare písmena X, aj keď je dôležité poznamenať, že ten sa objavuje od obdobia 14. storočia, nazývaný ako kríž svätého Andreja – „andrejský“. V západnom prostredí sa v rannom renesančnom maliarstve častejšie stretávame s krížom latinským. Okrem toho medzi jeho atribúty patrí evanjeliár, alebo zvitok, sieť s rybami a povraz.

Popis ikony:

Táto monumentálna ruská ikona z 18. storočia realizovaná technikou olejomaľby na dreve, v duchu západného umenia, zobrazuje centrálne svätého apoštola Andreja v celej postave. Apoštol na pozadí s realistickým stvárnením prírody a belasej oblohy s tmavými kopovitými oblakmi sa opiera o hnedé ramená kríža v tvare písmena X, z ktorého sú viditeľné iba tie horné. Odetý je v zelenom chitóne, spod ktorého mu vytŕčajú bosé chodidlá obuté v sandáloch. Vrchný červený plášť himation má upnutý sponou na pravom ramene. Má vlnité sivé vlasy a hustú kučeravú sivú bradu. Okolo hlavy má žltá nimbus nad ktorým je cirkevnoslovanský nápis jeho mena: Svätý apoštol Andrej.

Súčasťou ikony je aj šesť klejm v tvare obdĺžnika, umiestnených po tri na okraji ikony zľava a sprava, ktoré sú zdobené barokovými anjelmi a ornamentmi.

Popis klejm zľava doprava a zhora nadol:

Svätý apoštol Andrej rúca pohanské idoly, pohanského chrámu v meste Patras.
Svätý apoštol Andrej vzkriesil chlapca menom Egyptios, ktorý zomrel na následky horúčky, po prosbách chlapcovho otca Demetra.
Svätý apoštol Andrej ohlasuje Kristovho evanjelium v meste Patras v dome prokonzula Lisbija.
Svätý apoštol Andrej po modlitbách uzdravil ťažko chorého Sosija, významného obyvateľa mesta Patras.
Následkom kázaní svätého apoštola Andreja poslal rozhnevaný prokonzul Virin vojakov, aby k nemu priviedli apoštola. Jeden z vojakov v momente, keď vytasil meč, padol mŕtvy na zem, pričom ho apoštol po modlitbe vzkriesil.
Ukrižovanie svätého apoštola Andreja na kríži v tvare písmena X.

Duchovné posolstvo:

„Keď Andrej zostal u Ježiša a mnoho sa tam naučil, neutajil tento poklad v sebe, ale behom sa ponáhľal k svojmu bratovi, aby urobil na ňom účastným aj jeho. Všimni si, čo povedal svojmu bratovi: ‚Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Kristus.‘ Vidíš, ako tu ohlasuje, čo sám za krátky čas pochopil? A prezrádza schopnosť Učiteľa, ktorý ich vedel o tom presvedčiť, ale aj ich nadšenie a svedomitosť, s akou sa hneď od začiatku usilovali poznať ho. Toto Andrejovo slovo vychádza zo srdca, ktoré úprimne túži po Kristovom príchode, očakáva, že príde z neba, a keď sa už zjavil, plesá s radosťou a ponáhľa sa zvestovať túto veľkú udalosť aj ostatným. Je prejavom bratskej dobroprajnosti, pekného vzťahu a úprimnej lásky pomáhať si navzájom v duchovných veciach. A všimni si Petrovu povahu. Aký je od začiatku ochotný a rýchly! Neotáľa, ale hneď uteká. Písmo hovorí: ‚Priviedol ho k Ježišovi.‘ Ale nech nik neodsudzuje Petra, že je ľahkoverný, keď prijíma slovo bez veľkého skúmania. Pravdepodobne mu brat presne a obšírne všetko porozprával. Ale evanjelisti všelikde všeličo hovoria v skratke, lebo sa usilujú byť struční. Napokon ani sa nehovorí, že Peter hneď uveril, ale: ‚Priviedol ho k Ježišovi.‘ Odovzdal mu ho, aby sa všetko naučil od neho. bol tam aj iný učeník, ktorý sa usiloval o to isté. Ak Ján Krstiteľ povedal: ‚Hľa, Baránok‘ a ‚On krstí Duchom‘ a naznačil každému, že ho o tejto veci môže najlepšie poučiť Kristus, tak Andrej to urobil oveľa lepšie. Preto, že sa necíti schopný vysvetliť celé učenie, privádza svojho brata k samému prameňu svetla, a ten sa tak ponáhľa a teší, že neváha ani chvíľočku.“ (Sv. Ján Zlatoústy, Hom. 19, 1: PG 59, 120-121)

Modlitba:

„Prvopovolaný apoštol nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, najvyšší stúpenec Cirkvi, všechválny Andrej, oslavujeme a zvelebujeme tvoju apoštolskú prácu, sladko spomíname na tvoj požehnaný príchod k nám, vzdávame vďaku tvojmu čestnému utrpeniu, ktoré si vytrpel pre Krista, bozkávame tvoje sväté mošči (ostatky), uctievame tvoju svätú pamiatku a vyznávame, že tak, ako je živý Pán, je živá aj tvoja duša a s ním na veky prebývaš na nebesiach, kde nás miluješ tou láskou, akou si nás miloval, keď si naplnený Svätým Duchom videl naše obrátenie sa ku Kristovi, a nielen nás miluješ, ale sa aj za nás prihováraš u Boha, vidiac v jeho svetle všetky naše potreby. Tak veríme a tak túto našu vieru vyznávame v chráme, ktorý bol na tvoju svätú pamiatku nádherne postavený, kde spočívajú tvoje sväté mošči, veríme, že prosby a modlitby ktoré predkladáme Pánovi, Bohu a nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi tvojim príhovorom vždy vypočuje a príjme, udelí nám všetko potrebné pre spásu nás hriešnych; aby tak ako ty si na hlas Pána zanechal rybárske siete a ustavične si ho nasledoval aj každý z nás netúžil po svojich potrebách, ale potrebách blížnych a túžil nie po pozemskom, ale nebeskom. Majúc v tebe prosebníka a príhovorcu za nás, svoju nádej skladáme v teba, veriac, že tvoja modlitba zmôže veľa pred našim Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, ktorému patrí všetka sláva, česť a poklona s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.“ (Modlitba z Akatistu k apoštolovi Andrejovi Prvopovolanému)