Ikona Jednorodeného Syna i Božieho Slova

Rusko; 19. storočie; 34,5x28,8 cm

Teologický základ ikony:

Zriedkavá a zložitá kompozícia ikony vychádza zo známeho hymnu, ktorého autorstvo sa pripisuje byzantskému cisárovi Justiniánovi (527-565). Námet vznikol ako odpoveď proti nestorianizmu, ktorý popieral, že Kristus je Bohočlovek, čiže má dve prirodzenosti, božskú a ľudskú. Hymnus sa spieva počas slávenia liturgie svätého Jána Zlatoústeho, ako aj svätého Bazila Veľkého: "Jednorodený Synu i Božie Slovo, nesmrteľný, a predsa si pre našu spásu prijal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, a bez zmeny svojho božstva stal si sa človekom. Kríž si pretrpel, Kriste Bože, smrť si smrťou premohol. Ako jeden vo Svätej Trojici, v sláve rovný s Otcom i so Svätým Duchom, spas nás.“ Tento liturgický chválospev aj napriek tomu, že je krátky svojím rozsahom, je bohatý svojím teologickým obsahom. Poukazuje na hlboké pravdy o Kristovi, a to na jeho Božskú i ľudskú prirodzenosť, vtelenie, smrť a vzkriesenie. V tomto hymne je obsiahnuté celé dogmatické učenie o Kristovi. Najprv sa nazýva Jednorodeným Božím Synom, pretože je druhou Božskou osobou, podľa prirodzenosti rovný nebeskému Otcovi, a nie synom adoptívnym, akými sa stávajú vykúpení ľudia. Taktiež je aj Božím Slovom, veď takto ho nazval svätý apoštol a evanjelista Ján: „A Slovo sa telom stalo, a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14)

Kristus práve, pre našu spásu prijal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie. A prijmúc ľudskú prirodzenosť nestratil nič zo svojej Božskej prirodzenosti. Preto sa v hymne spieva, že bez zmeny svojho božstva stal si sa človekom. Dielo vtelenia a vykúpenia Kristus zavŕšil svojou smrťou na kríži a slávnym vzkriesením. On smrťou smrť premohol, pretože nie je obyčajným človekom, ale jeden zo Svätej Trojice, ktorý je v sláve rovný s Otcom i so Svätým Duchom. Týmto spôsobom sa prejavila Božia starostlivosť o človeka a jeho spásu. Preto veriaci účastní na liturgii sa obracajú k Bohu oslavujúc ho týmto hymnom a zároveň volajú spas nás!

Ikonografia

Ikonografia tohto námetu sa sformovala v Rusku v polovici 16. storočia. Ústrednou témou ikony je vtelenie, obeta Krista na kríži, jeho víťazstvo nad smrťou a vykúpenie ľudstva.

Popis ikony

Ikona je rozdelená do troch rovín. Vo vrchnej je centrálne umiestnený žehnajúci Pán zástupov - Sabaoth, sediaci na oblakoch, vo skvejúcom sa bielom odeve, ako absolútna duchovná bytosť, z ktorej vychádza neopísateľný jas. V nimbe má osemcípu hviezdu, znak večnosti, plnosti času a dokonalého poznania. V oblakoch sa vznáša biela holubica, symbol Svätého Ducha. Pod ním je vyobrazená starozákonná Svätá Trojica ako traja anjeli za stolom pri Mamreho dube. Tento obraz vyjadruje rovnosť medzi Otcom, Synom a Svätým Duchom a vyjadruje ich vzájomné vzťahy: otcovskú lásku, synovskú poslušnosť a múdrosť Svätého Ducha. Rovnosť potvrdzuje aj okrúhly stôl a tri rovnaké kalichy.

V centre nielen druhého radu, ale i celej ikony je Kristus, umiestnený v kruhu, ako Emanuel – Boh s nami, nakoľko aj v samotnom hymne spievame na adresu Krista pre našu spásu prijal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, čo potvrdzuje aj zobrazenie Bohorodičky – Znamenie s Dieťaťom Kristom, ako symbolu vtelenia. Kristus Emanuel žehná ľavicou a v pravici drží zvitok so slovami: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18). Okolo Krista je kruhová mandorla, ktorej sa pridržiavajú dvaja Pánovi anjeli kľačiaci na oblakoch, dívajúc sa na pozemský svet. Emanuel sedí na anjelských trónoch vyjadrených červenými krídlami. Celý kruh je vyplnený zlatými lúčmi v ružovom poli, čo symbolizuje Boží jas, nebeskú slávu a radosť, a textom Jednorodený Syn i Slovo Božie. Tmavomodrá farba Kristovej tuniky a červený plášť naznačujú nepochopiteľné tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom. Zelený lem prežiarený zlatými lúčmi poukazuje na duchovný svet naplnený svetlom slávy. Krížový nimbus s menom Som, Ktorý Som a s iniciálkami IC XC potvrdzuje osobu Ježiša Krista. V druhom rade vľavo z pohľadu nazerajúceho je obeta Lásky – Ježiš Kristus, Boží Syn, pribitý na kríži.

Spodná rovina sa dotýka smrti. Centrálne je v tomto rade pod postavou Krista Emanuela zobrazená scéna nazývaná Neplač nado mnou, Matka. Je tu zobrazená Bohorodička, ktorá, ako matka, prijala v svojom lone Božie Slovo, a teraz ho v svojom náručí oplakáva. Námet Neplač nado mnou, Matka dáva tušiť veľkú nádej a hlboký zmysel utrpenia, čo je prezentované aj obrazom víťazného Krista sediaceho na dreve kríža v odeve vojaka s atribútmi vládcu. Anjel Pána pod Ním kopijou zráža Satana a všetci démoni, porazení mocou Krista, sú zaháňaní do podsvetia. Obraz vľavo dole ukazuje Smrť s kosou na apokalyptickom zvierati a päť ležiacich mŕtvych ľudí, ktorých má v zajatí. Smrť ako nepriateľ ľudí bude porazená na konci sveta. „Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť...“ (1Kor 15,26) Na pozadí týchto výjavov prevláda nad čiernou zelená farba. Tá je symbolom duchovného boja a víťazstva života nad smrťou.

Duchovný odkaz

„Veseľte sa, nebesia, raduj sa, zem! Večný Boží Syn, čo nemá počiatok, čo tróni spolu s Otcom, vo svojej dobrote a láske k ľuďom so súhlasom Otcovým a s jeho požehnaním stáva sa zdrojom spásy. Prijíma telo v lone Panny, ktorú Svätý Duch pripravil a posvätil. Ó, div nad divy! Boh sa stáva človekom! Nekonečný sa dáva lonom obmedziť a Večný sa rodí v čase. Nado všetko slávne je panenské počatie spolu s dobrovoľným ponížením. Aké to úžasné tajomstvo! Boh sa počal, vtelil a stal sa tvorom, keď anjel Panne zvestoval počatie: Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou. Prichádza plný milosrdenstva.“ (stichira Veľkej večierne sviatku Zvestovania Bohorodičke – 25. marec)