Ikona sv. Štefan Permský a sv. mučeníčka Glafira
Pôvod ikony: Rusko; okolo 1800, 29,3 x 24 cm
Sviatok: 26. apríl
Zo života svätca:
Sv. Štefan Permský (1340- 1396) pochádzal z Ustjuku. Jeho otec bol žalmistom v miestnom chráme. Štefan sa rýchlo naučil čítať a písať a pomáhal svojmu otcovi pri bohoslužbách. Neskôr vstúpil v Rostove do kláštora, kde prijal kňazské svätenie. Štefan počul, že Permská krajina (západne od Uralu), aj keď bola pod ruským panstvom, žije v temnote pohanstva. Štefan zahorel túžbou zvestovať na tomto území Krista a preto zostavil zyrjanskú abecedu a z gréčtiny preložil do zyrjanského jazyka svätej Písmo. S požehnaním kolomenského biskupa Gerasima odišiel do Malej Permi, aby tu hlásal evanjelium.
V práci mal veľký úspech, ale vyskytlo sa aj mnoho jeho odporcov. Štefan čoskoro postavil niekoľko chrámov a zriaďoval u nich školy, kde vyučoval čítanie a písanie a vychovával miestnych diakonov a kňazov. Čoskoro sa cirkev rozrástla tak, že bolo potrebné, aby mala svojho vlastného biskupa. Keď prišiel Štefan do Moskvy s prosbou, aby poslali do Permie biskupa, moskovský metropolita spoznal, že nemôže byť vhodnejší kandidát na túto funkciu než Štefan. Preto ho r. 1383 vysvätil na biskupa pre Perm. Štefan utvrdzoval ľud vo viere, krstil, staval chrámy, svätil kňazov a zakladal kláštory. Sv. Štefan zomrel r. 1396 v Moskve.
Svätá a spravodlivá mučenica Glafira, panna.
Jej meno má grécky pôvod a znamená „elegantná“. Glafira pochádzala z Talianska. Vychovali ju kresťanskí rodičia. Odišla do Nikomédie, kde bola ako dvorná dáma na dvore cisára Licínia. Keď jej začal dvoriť cisár, obrátila sa na cisárovnú s prosbou o pomoc. Tá jej pomohla k tajnému úteku z dvora a zabezpečila jej aj značnú časť príjmov. Tak Glafira žila potom v pontskom meste Amasea, kde tamojšiemu biskupovi Bazilovi finančne pomohla s výstavbou kresťanského chrámu. Z Amasey písala aj cisárovnej, list sa jedného dňa dostal do rúk dvorného majstra Benigna, ktorý ich odovzdal cisárovi. Od ďalšieho prenasledovania Glafiru vyslobodila smrť, zomrela okolo roku 324. O úcte k nej aj na západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré pannu a mučenicu Glafiru spomína 13. januára.
Zo života sv. Glafíry (1. Svmuč. Vasilij, ep. amasijský. Licínius, švagor cisára Konštantína, s ktorého sestrou bol ženatý, sa pred veľkým cisárom pretvaroval, že je kresťan, ale keď dostal od cisára do správy celý Východ, začal najprv tajne a potom verejne prenasledovať kresťanov a presadzovať modloslužobníctvo. Jeho manželka kvôli tomu veľmi smútila, ale nemohla svojho manžela od tohto zločinu odvrátiť. Tým, že sa Licínius oddal modloslužbe, oddal sa bez miery aj všetkým vášňam a najviac ženoneistovstvu. Opantaný touto nečistou vášňou chcel poškvrniť devu Glafiru, ktorá bola v kráľovninej službe. Tá sa kráľovnej posťažovala a kráľovná ju tajne poslala z kráľovského dvora do Nikomídie v pontskej oblasti. Deva dorazila do Amasie a tu bola srdečne prijatá episkopom Vasilijom a ďalšími kresťanmi. Glafira sa veľmi tešila, že jej Boh pomohol zachovať si panenstvo a písala o tom kráľovnej. Aj tá sa potešila a poslala jej peniaze na amasijský chrám. Jeden Glafirin list pre kráľovnú však padol do rúk kráľovského eunucha, ktorý ho ukázal kráľovi Licínijovi. Dozvediac sa, kde sa Glafira nachádza, kráľ hneď prikázal, aby do Nikomídie priviedli ju aj episkopa. Medzičasom však Glafira zomrela a vojaci tak priviedli iba zviazaného Vasilija. Po mučení a väznení bol tento blažený muž sťatý a hodený do mora v roku 322. Jeho klerici, podľa nasmerovania Božieho anjela, našli jeho telo neďaleko mesta Sinope, vytiahli ho z mora za pomoci rybárskych sietí a preniesli ho do Amasie, kde ho s úctou pochovali v chráme, postavenom Vasilijovou námahou. Cisár Konštantín proti Licínijovi povstal s armádou, zvíťazil nad ním, zajal a poslal ho do vyhnanstva v Gálii, kde ukončil svoj Bohu mrzký život. Sv. Nikolaj Velimirovič, Ochridský prológ. Životy svätých, básne, úvahy, rozjímania a besedy na každý deň v roku, prel. Peter Soroka (Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2019), 303)
Ikonografia:
Tradičné vyobrazenie Sv. Štefana Permského a sv. Glafiry (niekedy so sv. Justou). Sv. Štefan Permský žehnajúci pravou rukou a s knihou v ľavej ruke. Stojace mučenice so žehnajúcim gestom alebo s prekríženými rukami na hrudi.
Popis ikony:
Na ikone je zobrazenie Sv. Štefana Permského a sv. Glafiry. Na pravej strane je sv. Štefan Permský so žehnajúcim gestom pravej ruky a s knihou v ľavej ruke. Na ľavej strane je sv. Glafira s prekríženými rukami na hrudi. Nad postavami sú nápisy svätcov. Ikona je vyšívaná zlatými a striebornými niťami a zdobená riečnymi perličkami.
