Sv. Nikanor Zavordský, divotvorca z hory Kallistratos

Sv. Nikanor Zavordský, divotvorca z hory Kallistratos

Pôvod ikony: severozápadné Grécko (západné Macedónsko), okolo roku 1800, 103 x 66 cm

Sviatok: 7. august (len v liturgickom kalendári Gréckej cirkvi)

Patronát: Sv. Nikanor bol známy svojimi liečiteľskými schopnosťami. Bol ochrancom pred morovými epidémiami, ochrancom pastierov, zvierat a detí (v Kastórii pred epidémiou Španielskej chrípky v roku 1918).

Zo života svätca:

Sv. Nikanor Zavordský, divotvorca (grécky Νικάνωρ ὁ τῆς Ζάβορδας), zakladateľ Monastiera Premenenia Pána, sa narodil v Solúne v roku 1491 zbožným a bohatým rodičom. V mladosti prijal mníšsku formáciu, zo začiatku žil v samote, v dnes neprístupnej Pustovni sv. Juraja, v strmej jaskyni Askitario pod súčasným monastierom. Jeho matka Mária sa dlhé roky vrúcne modlila a postila, za čo jej Pán daroval syna, ktorému dala meno Mikuláš (pozri prvé klejmo na ikone – matka videla vo sne sv. Ménasa, ktorý jej oznámil, že Boh vypočul jej prosby a čoskoro porodí cnostného a zbožného syna). Chlapec bol vychovávaný v hlbokej kresťanskej zbožnosti a získal vynikajúce vzdelanie. Jeho duša netúžila po svetskom živote, v mladosti trávil veľa času v chráme a doma sa po nociach neprestajne modlil. Keď mu zomreli rodičia, Mikuláš mal dvadsať rokov, rozdal svoj majetok chudobným a prijal podstrihnutie na mnícha, prijmúc mníšske meno Nikanor. Čoskoro bol vysvätený za diakona a kňaza, slúžil pod vedením solúnskeho metropolitu v Sobore svätého veľkomučeníka Demetra Myromvonného (lit. pamiatka 26. októbra). Po niekoľkých rokoch kňazskej služby mal svätec sen, v ktorom počul hlas, ktorý mu prikázal, aby sa utiahol na vrchol hory Kallistratos a tam v tichosti pracoval (hora Kallistratos je často zobrazovaná na ikonách so sv. Kallistratom a sv. Nikanorom, ktorí držia na rukách monastier). Svätec opustil Solún a vydal sa na cestu (niektoré zdroje uvádzajú rozdielny vek svätca, v ktorom došlo k tomuto rozhodnutiu, dvadsaťpäť alebo tridsaťsedem rokov). Istý čas žil v obci Sarakina, kde Boh jeho prostredníctvom vykonal mnoho zázrakov, ktorými pomohol miestnym kresťanom, nachádzajúcim sa v ťažkej situácii tureckého jarma (pozri druhé – štvrté klejmo na ikone). Čoskoro prišiel na horu Kallistratos a usadil sa v malej a ťažko dostupnej jaskyni (podľa Synodálnych aktov z roku 1527 sa uvádza, že sv. Nikanor prišiel do jaskyne ako dvadsaťsedemročný v roku 1517). I napriek tomu, že askéta žil v úplnom tichu a samote šestnásť rokov, jeho sláva sa rýchlo rozšírila po celom kraji. Sv. Dionýz z Olympu (žijúci v rokoch 1500 – 1545, lit. pamiatka sa slávi 23. a 24. januára), ktorý obdivoval cnosti sv. Nikanora, ho dával za príklad svojim žiakom (sv. Nikanor je často zobrazovaný na ikonách spolu so sv. Dionýzom z Olympu). Dvaja z nich prišli do jaskyne sv. Nikanora a požiadali ho, aby mohli zostať s ním (pozri deviate klejmo na ikone). Postupne začali prichádzať k jaskyni ďalší žiaci, až sa vytvorilo nové mníšske spoločenstvo. Na ubytovanie bratov a usporiadanie ich mníšskeho života začali stavať monastier. Najprv postavili neďaleký Monastier sv. Jána Krstiteľa. Raz počas nočnej modlitby svätec počul hlas, ktorý ho volal, aby vystúpil na vrchol Kallistratovej hory. Tam videl nádherné svetlo vyžarujúce z ikony Spasiteľa; pravdepodobne tam bola ikona skrytá ešte z obdobia obrazoborectva (obdobie prenasledovania a ničenia sv. ikon, prvé obdobie 730 – 787 a druhé 814 – 842). Svätec pochopil, že ide o Božie znamenie, aby založil nový monastier. Spolu s bratmi postavili chrám zasvätený Premeneniu Pána na mieste, kde bola ikona nájdená, pretože nebeské svetlo nad obrazom Spasiteľa pripomenulo jeho premenenie. Okolo chrámu bol vybudovaný monastier (v roku 1534 alebo medzi rokmi 1537 a 1545), ktorý sa stal známym ako Zavorda podľa názvu neďalekej dediny, ktorá v súčasnosti nejestvuje. Kláštor sv. Nikanora alebo Svätý kláštor Zavorda (niekedy sa uvádza ako Svätý kláštor Premenenia Spasiteľa) sa nachádza v západnom Macedónsku na hraniciach Grevena a Kozani. Je postavený na vrchole hory Kallistratos v nadmorskej výške 650 metrov, v impozantnej polohe nad riekou Aliakmonas. V období rokov 1532 – 1534 založil monastier sv. Nikanor vedľa už jestvujúceho byzantského Chrámu sv. Juraja. Najvýznamnejšou cennosťou monastiera je ikona Krista Spasiteľa so striebornou rizou, ktorú objavil sv. Nikanor po videní, ktoré sa stalo pohnútkou k začatiu výstavby monastiera (pozri piate klejmo na ikone). Monastier sa považuje za najvýznamnejšiu cirkevnú pamiatku západného Macedónska. Katolikon, hlavný chrám monastiera, je atoského typu s freskami pochádzajúcimi z obdobia 16. – 19. storočia, stvárňujúcimi život sv. Nikanora a jeho zázraky. Za krátky čas sa stal najväčším monastierom a duchovným centrom regiónu, do ktorého prichádzali tí, ktorí hľadali duchovné vedenie, ako aj tí, ktorí túžili po uzdraveniach a svetských radách.

Tri dni pred svojou smrťou v roku 1549 zhromaždil sv. Nikanor svojich spolubratov a prečítal im duchovný testament, v ktorom ich požiadal, aby prísne dodržiavali patristické tradície, konali skutky milosrdenstva a zakazovali deťom a ženám vstup do monastiera. Sv. Nikanor zomrel na druhý deň po Premenení Pána vo veku päťdesiatosem rokov. Bol pochovaný v Chráme sv. Jána Krstiteľa. V súčasnosti sa jeho telesné ostatky (lat. reliquiae – relikvie, csl. святые мощи) nachádzajú v Chráme Nanebovstúpenia Pána v Kozani (Macedónsko, Grécko).

Ikonografia:

Najznámejšie ikony zobrazujú sv. Nikanora ako igumena so žehnajúcou pravicou a s kópiou monastiera v ľavici. Často sa zobrazuje so sv. Dionýzom z Olympu alebo sv. Modestom. Na novších ikonách je zobrazovaný s deťmi ako ich ochranca pred epidémiou (zázrak v roku 1918). Ikony svätca s klejmami sú zriedkavé a výnimočné (námety pochádzajú z fresiek Kláštora sv. Nikanora).

Popis ikony:

Centrálne je na ikone zobrazený sv. Nikanor v biskupskom odeve, ktorý žehná pravicou a v ľavici drží biskupské žezlo. Hlavu mu pokrýva čierna mníšska čiapka s krížikom na čele ako symbolom archimandritu. Je odetý v hnedej mantiji, dlhom širokom plášti, ktorý sa v prostredí kresťanského Východu byzantskej tradície používa ako mimoliturgické, ale slávnostné vrchné rúcho každého mnícha i biskupa. Svoj pôvod získala podľa vzoru cisárskeho plášťa – chlamidy, ktorý cisár a vysokí hodnostári nosili pri slávnostných príležitostiach a v sprievodoch. Biskupská mantija sa od mníšskej líši jednak farbou, kde mníšska je výlučne čierna, ale biskupská môže mať rôzne odtiene, napr. fialový, bordový, červený, modrý či zelený. Je lemovaná trojfarebnými pruhmi nazývanými rieky, ktoré majú symbolizovať prúdy živej vody milosti vyvierajúce z biskupa alebo archimandritu. Na predných koncoch sú vyšité štyri tabuľky, a to na hrudi a v spodnej časti v rohoch ľavej i pravej strany, v ktorých sú zvyčajne umiestnené kríže. Dve tabuľky na hrudi symbolizujú dve dosky Desatora Božích prikázaní a dve tabuľky v spodnej časti v ľavom a pravom rohu mantije symbolizujú Starý a Nový zákon a všetky štyri tabuľky – štyri evanjeliá, ktoré má zachovávať a ohlasovať. Mantija symbolizuje božskú milosť Učiteľského úradu, moci a plnosti biskupskej služby. Mantija svojím voľným povievaním pri chôdzi symbolizuje okrídlenosť anjelov, a preto sa zvykne nazývať aj anjelským odevom.

Na ikonách zobrazujúcich mníchov je typickou farbou ich odevov hnedá farba ako symbol zeme, ktorej odumreli kvôli získaniu nebeského života prostredníctvom prísnej askézy. Božská milosť zostupujúca na sv. Nikanora je zvýraznená otvoreným ružovým nebom vyžarujúcim zlaté lúče a oblaky rozptýlené tromi cherubínmi. Ikona je po stranách doplnená desiatimi klejmami zobrazujúcimi najdôležitejšie udalosti a zázraky zo života svätca. Po stranách postavy svätca je uvedené jeho grécke meno: ο αγιος νικανορ (svätý Nikanor).

Klejmá:

1. Prosba Nikanorovej matky Márie v Chráme sv. mučeníka Ménasa, aby jej Pán dal dieťa. Matka videla vo sne sv. Ménasa v sprievode dvoch mužov (pravdepodobne mučeníkov Viktora a Vincenta, lit. pamiatka všetkých troch mučeníkov 11. novembra), ktorý jej oznámil, že Boh vypočul jej prosby a čoskoro porodí cnostného a zbožného syna.
2. Zázrak sv. Nikanora, divotvorcu, ktorý uzdravil posadnutého
3. Zázrak sv. Nikanora, divotvorcu, ktorý uzdravil ochrnutého
4. Zázrak sv. Nikanora, divotvorcu, ktorý uzdravil krvácajúcu ženu
5. Nikanor našiel žiariacu ikonu Krista na vrchole Kallistratovej hory.
6. Nikanor bojuje s démonom.
7. Nikanor, divotvorca, ktorý uzdravil chorú ženu
8. Pohreb sv. Nikanora, divotvorcu
9. Nikanor víta dvoch bohatých mužov, učeníkov sv. Dionýza z Olympu.
10. Nikanor, divotvorca, zachraňuje mesto pred morom.

Modlitba:

„Žil si na zemi ako anjel v tele a prijal si veniec víťazstva od Boha v nebesiach. Ó, spravodlivý, preto prijímaš milosť zázrakov, vždy udeľuješ vyslobodenie, ó, božský Nikanor, tým, ktorí sa s vierou utiekajú k tvojim božským príhovorom.“ (tropár sv. Nikanorovi)

„Záplavou sĺz si zúrodnil púšť a tvoja túžba po Bohu priniesla hojnosť plodov. Žiara tvojich zázrakov osvietila celý vesmír. Ó, náš svätý otec Nikanor, modli sa ku Kristovi, nášmu Bohu, aby zachránil naše duše.“ (iný tropár k sv. Nikanorovi)