Ikona Svätej Trojice

Ikona Svätej Trojice

Pôvod ikony: Rusko; okolo roku 1700; 64 x 51 cm

Sviatok: V prostredí kresťanského východu vo sviatok Päťdesiatnice – Zostúpenie Svätého Ducha a v Pondelok Svätého Ducha. V prostredí západu Nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého (Turíce).

Ikonografia:

Podnetom k symbolickému zobrazovaniu tajomstva Svätej Trojice sa stalo rozprávanie o návšteve troch anjelov u Abraháma a Sáry pod dubom Mamre, zachytené v knihe Genezis 18, 1 – 15. Opisujúc ikonograficky túto udalosť, ide v pôvodnej forme o pohostinnosť Abraháma, gr. φιλοξενια, (filoxenia), kde sú centrálne zobrazení traja anjeli, sediaci za prestretým stolom s pripravenými pokrmami a nádobami. Po stranách sú zobrazení staručkí manželia Abrahám a Sára, ktorí sa starajú o vzácnych hostí. V popredí, pred stolom, je umiestnená scéna zabíjania vykŕmeného teľaťa. Vychádzajúc z opisu udalosti v knihe Genezis, prichádzame k záveru, že hoci ikona vyjadruje Abrahámovu pohostinnosť, obsahuje aj nadprirodzené posolstvo o počiatku dejín spásy. Abrahámova pohostinnosť so všetkým, čo ponúkol trom anjelom – neznámym pútnikom – je obrazom lásky, ktorá sa dáva. Človek obetuje Bohu to, čo nachádza v stvorení, a v tejto obete Boh človeku znova daruje to isté stvorenie zjavené v jeho pravde. Človek obetuje chlieb a na výmenu dostáva od Boha pravý chlieb, vďaka ktorému nezomrie, ale bude žiť naveky (porov. Jn 6, 48 – 51). A v tomto kontexte Abrahámovho prijatia a pohostinnosti sa Abrahámov stôl na ikone stáva predobrazom eucharistického stola.

Avšak obraz Trojice našiel najúplnejšiu zhodu s cirkevným učením v majstrovskom diele známom ako Rubľovova „Trojica“. Túto ikonu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Tretiakovskej galérii v Moskve, namaľoval mních, sv. Andrej Rubľov, pre Trojický monastier sv. Sergeja Radonežského. Predpokladá sa, že vznikla v období rokov 1408 – 1425.

Keď porovnáme Rubľovovu ikonu s inými ikonami, vyjadrujúcimi to isté posolstvo podľa starozákonnej knihy Genezis, musíme v pravde skonštatovať, že Rubľov chcel ísť oveľa ďalej a hľadal spôsob, ako čo najlepšie vyjadriť tajomstvo Najsvätejšej Trojice. S absolútnou dokonalosťou a plnosťou sa pod štetcom prepodobného Andreja Rubľova z posvätného, historického zobrazenia pohostinnosti Abraháma stala dogmatická ikona Trojice. Na ikone zostali traja anjeli, a na stole len jedna čaša s hlavou obetovaného Baránka. Takto ikona stratila „historičnosť“ a stala sa neverbálnym cirkevným obrazom, adekvátnym slovnej formulácii trojičnej dogmy. Bohom inšpirované tvorenie prepodobného Andreja Rubľova spočíva práve v tom, že ikona prostredníctvom farieb, línií a kompozície ideálne zjavuje hlavnú kresťanskú dogmu, činí ju viditeľnou, zjavuje jej krásu a nesmiernu hĺbku. A tak, pre zvýraznenie tohto tajomstva, odstránil v ikone všetky podrobnosti uvedené v knihe Genezis – prítomnosť Abraháma a Sáry, mládenca zabíjajúceho teľa, plný stôl jedla – a ponechal tam len postavy troch anjelov a stôl.

Základnou skutočnosťou vyjadrenou v tejto ikone je, že Boh je jeden: „Verím v jedného Boha“ – takto začíname modlitbu Vyznania viery. A tak aj v Rubľovovej ikone Trojice sú tri postavy anjelov natoľko podobné, že pôsobia ako replika jednej osoby. Majú rovnaký výzor, rovnako stočené vlasy, rovnaký nimbus – znak svätosti, rovnaké krídla – znak nebeskej duchovnosti. V rukách držia rovnaké žezlá – znak nebeskej moci. Časť odevu majú rovnakej modrej farby – symbol božstva. Avšak tie isté postavy majú aj svoje vlastné špecifiká, vyjadrené farbou odevu, gestami rúk či polohou pri stole. Z týchto niekoľkých znakov pri identifikácii jednotlivých postáv rozpoznávame Otca vľavo, Syna v strede a Svätého Ducha vpravo. V prospech tejto interpretácie hovorí aj poradie osôb vo všetkých liturgických modlitbách. 

Anjel vľavo 

Prečo sa máme domnievať, že ide o Boha – Otca? V prvom rade je to samotné umiestnenie tejto osoby. Sedí vzpriamene a žezlo drží vertikálne. Je v úplnom protiklade k osobám, ktoré sú k nemu naklonené. Všetko smeruje k nemu a všetko od neho pochádza – Syn, Svätý Duch, skala aj strom. Plášť tohto anjela zakrýva obe ramená, na rozdiel od ostatných, ktorí majú zakryté iba jedno rameno, pretože sú stále na cestách – sú Otcom poslaní na misiu, kým Otec nie, zostáva v nebesiach. Každá ruka zobrazená v ikone má svoj osobitý a hlboký význam. Otcove ruky vyjadrujú autoritatívny spôsob konania. On posiela svojho milovaného Syna na svet a povzbudzuje ho svojim požehnaním, on posiela Ducha pravdy a lásky. Jeho spodný odev, chitón, je modrej farby, symbolizujúc to, čo má Boh v srdci – ľudstvo. Otcova ruka je gestom milosrdnej lásky. Celý postoj tohto anjela je vyjadrením vzťahu poznania a lásky s ďalšími dvoma anjelmi.

Anjel v strede 

Mnohé znaky a symboly poukazujú na anjela v strede ako na predstaviteľa druhej osoby Najsvätejšej Trojice – Otcovho milovaného Syna, Ježiša Krista. Je naklonený k Otcovi, všetko prijíma od Otca, čo výstižne vyjadruje aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery: „... Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, Svetlo zo Svetla pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom...“ Tento anjel, zobrazujúci Boha Syna, sa stáva centrom celej kompozície. Je zobrazený so sklonenou hlavou, čo je znakom podriadenosti a zároveň darovania samého seba. Toto gesto Syna voči Otcovi vyjadril aj sv. Pavol slovami: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobným ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2, 6 – 8). Pohľad tohto anjela je pohľadom plným pokory a lásky, úplného sebadarovania, a zároveň je to súhlasný pohľad, pripravený vyplniť vôľu Otca a uskutočniť jeho zámer lásky. K tomuto činu ho povzbudzuje Boh Otec, ktorý svoju hlavu skláňa k Synovi. Zdá sa, akoby hovorili o zabitom baránkovi, ktorého obeta sa uskutočňuje v čaši, ktorú anjel v strede (Kristus) požehnáva. Synov vzpriamený postoj a tvár akoby zatienená krížom vyjadrujú jeho pripravenosť prijať obetu kríža, čo naznačuje aj gesto požehnania. Nádherne to vyjadril sv. Atanáz Veľký: „Boh videl biedu ľudí a povedal: ‚Koho mám poslať a kto pôjde?‘ Keďže všetci mlčali, Syn povedal: ‚Tu som, pošli mňa.‘“ Pohybom sklonenej hlavy k Otcovi akoby vyjadroval naliehavé želanie ísť. 

Pravé krídlo anjela v strede je prekryté krídlom ľavého anjela. Rubľov tomuto detailu prisúdil hlboký teologický význam, keď ním vyjadril jedinečný vzťah medzi Otcom a Synom – spoločenstvo a láskyplné objatie, z ktorého sa rodí tretia osoba, Svätý Duch, zosobnená láska Otca a Syna. Syn vníma túto vzájomnú lásku. Zriekol sa seba samého, aby bol len Slovom svojho Otca: „Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky.“ (Jn 14, 10) 

Čo sa týka jeho odevu ide o typický Krista odev, s ktorým sa bežne stretávame v ikonách Krista Pantokratora – Vševládcu. Vrchný odev modrej farby, nazývaný himation, je symbolom jeho ľudskej prirodzenosti, do ktorej sa zaodel. Spodný odev, chitón, je červenej farby a symbolizuje veľkosť jeho božskej prirodzenosti, jeho nebeský pôvod a kráľovskú dôstojnosť. Spojenie týchto dvoch farieb – modrej a červenej – je symbolom zjednotenia dvoch prirodzeností Krista, božskej i ľudskej. Himation – vrchný plášť má, podobne ako anjel vpravo, prehodený len cez jedno rameno, na znak toho, že je Otcom poslaný naplniť misiu, že je na ceste, a v ruke drží žezlo – palicu. Pravé rameno chitónu je zdobené tzv. klavom, čo je našitý zvislý pruh látky zlatistej farby, ktorý bol v staroveku znakom vznešenosti a odlišnosti rímskych panovníkov. V ikonografii Krista je klav symbolom čistoty a dokonalosti Kristovej ľudskej prirodzenosti, ako aj symbolom večného veľkňaza a jeho mesiášskeho poslania Spasiteľa. S takýmto našitým pruhom látky sa však nestretávame len v ikonografii Krista, ale aj u apoštolov, kde je klav symbolom ich ohlasovania Božieho slova. 

Ruky všetkých troch anjelov majú hlboký význam. V tomto prípade je gesto ruky stredného anjela s dvoma roztiahnutými prstami typickým prvkom ikonografie Krista. Predstavuje tajomstvo vtelenia – jeho božskú i ľudskú prirodzenosť. Táto ruka zároveň vyjadruje gesto kňaza nad obetnou čašou, v ktorej je zabitý baránok. Z tohto jasne vyplýva, že Rubľovova ikona Trojice nie je iba trojičná, ale zároveň aj eucharistická, čobude ešte zreteľnejšie v ďalšom výklade. V prospech Krista a Eucharistie hovorí aj skutočnosť, že postava stredného anjela je umiestnená pod stromom. Kristus je to ovocím stromu, ktoré dáva večný život tomu, kto ho prijíma; kto je toto ovocie, nebude viac hladovať (porov. Jn 6, 48 – 51).

Anjel vpravo

Podobne ako anjel v strede, aj anjel vpravo sa v pokore a láske skláňa pred Otcom. Predstavuje tretiu osobu – Svätého Ducha, ktorý vychádza z Otca, skrze Syna, tak ako sa modlíme v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery: „Verím ... v Svätého Ducha, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna...“ Svätý Duch má spodný odev, chitón, modrej farby. Táto farba symbolicky vyjadruje, že Svätý Duch je darovaný človeku a prebýva v jeho srdci. Je teda vnútorným hosťom, ktorý vlieva do ľudského srdca lásku Otca a uschopňuje človeka, aby sa stal obrazom Boha – Lásky. Vrchný odev, himation pozlátenej zelenkavej farby, je symbolom života, pretože On je Oživujúcim Duchom. Tento plášť má, podobne ako anjel v strede, prehodený len cez jedno rameno, na znak toho, že je poslaný Otcom, aby so svojou palicou putoval po zemi, prebýval v nás a oživoval nás až do skončenia vekov. Svojimi dlhými prstami nás učí, necháva pravdu preniknúť až do srdca a dáva nám pochopiť Písma – slová, ktoré sú Duch a život. Je to ten istý Duch, ktorý nám umožňuje vniknúť do tajomstva čaše s Baránkom. Spustená ruka pravého anjela naznačuje smer požehnania – na svet. Zakrýva, chráni a „zohrieva“, podobne ako kvočka svoje kuriatka. On je Utešiteľ a Duch života, ten, ktorý dáva život a je pôvodcom všetkých vecí. Jeho postoj sa trochu líši od postoja ostatných dvoch anjelov. On je Duchom spoločenstva Trojice. Jeho dychom Otec zostupuje k Synovi, Syn prijíma Otca a Slovo sa rozdáva. Ako objasňuje sv. Ján Damaský: „Svätým Duchom spoznávame Krista, Božieho Syna a prostredníctvom Syna vidíme Otca,“ Pri udalosti krstu Krista v Jordáne zostupuje Otec k Synovi v podobe holubice.

Stôl 

V súvislosti so symbolom čaše sa stôl stáva prestolom, na ktorom Kristus, najvyšší Veľkňaz, prináša jedinú obetu, ktorá ruší všetky starozákonné obety. „Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, novej a večnej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 27 – 28). Na stole – prestole sa nachádza čaša s Baránkom, ktorá tvorí stred celej ikony. Ak si všimneme pravice všetkých troch anjelov, vidíme, že sú sústredené k čaši. Nejde o náhodu, ale o vedomý Rubľovov zámer, ktorým chcel zdôrazniť dôležitosť Eucharistie. 

Obdĺžnik umiestnený v prestole 

V prestole je umiestnený pravouholník – trojrozmerný kameň, ktorý symbolizuje celé ľudstvo prijímané láskou Otca, Syna i Svätého Ducha. Je symbolicky umiestnený pod čašou, pretože toto gesto Božej lásky a zjednotenia s Bohom zakúšame práve prostredníctvom Eucharistie. Tento obdĺžnikový otvor uprostred prestola je symbolickým vyjadrením úzkej cesty vedúcej do Božieho kráľovstva – cesty utrpenia. Jeho štyri rohy sú symbolom všetkých ľudí zo severu i juhu, východu i západu, putujúcich do Božieho kráľovstva. Skutočnosť, že je tento pravouholník umiestnený v prestole, vyjadruje, že okolo Božieho stola je miesto iba pre tých, ktorí sú ochotní stať sa účastníkmi božskej obety a ponúknuť svoje životy ako svedectvo Božej lásky. Práve sem, do prestola, sa vkladajú pozostatky svätých. Je to miesto pre ostatky tých, ktorí ponúkli všetko, čo mali, aby mohli vstúpiť do domu lásky. 

Strom 

Strom prehlbuje tajomstvo vykúpenia a nesie v sebe trojitý symbolizmus. Najprv je stromom raja – počiatkom duchovnej smrti, potom dubom Mamre, v tieni ktorého Abrahám prijal trojicu anjelov, a napokon spásonosným drevom kríža – stromom vykúpenia a večného života. Je naklonený vľavo a tým sa napája na celkové smerovanie ikony k Otcovi, od ktorého všetko pochádza a ku ktorému všetko smeruje.

Hora 

Hora je symbolom jednak dvoch obetných miest – starozákonného vrchu Moria a novozákonnej Golgoty – ako aj všetkých vrchov, na ktorých sa Boh zjavoval. Zároveň je symbolom skaly, na ktorej je postavená Kristova Cirkev, ktorú ani brány pekelné nepremôžu. Aj hora je naklonená vľavo, k Otcovi – Stvoriteľovi.

Dom

Aj tu Rubľov pokračuje vo svojom teologickom videní. Tento dom už nie je domom Abraháma, ale má čisto duchovný význam. Je to príbytok Otca: jednak ten na zemi, v ktorom sa prostredníctvom krstu, myropomazania a Eucharistie rodíme pre večný život, pre spoločenstvo lásky s Bohom Otcom, Synom a Svätým Duchom, ale aj dom, v ktorom nás Boh očakáva po smrti. Je to príbytok, v ktorom nám Syn ide pripraviť miesto, kde sa končí vyhnanstvo Adama, ktorého Syn opäť priviedol k Otcovi. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2 – 3). 

Geometrická štruktúra ikony: 

Dôležitým prvkom tohto diela je samotná kompozícia kresby, ktorá musela zodpovedať ústrednej myšlienke námetu – rozhovoru medzi božskými osobami, ktorý chcel Rubľov vyjadriť. Na dosku si načrtol základné geometrické tvary – štvorec, trojuholník a kruh –, do ktorých sústredil jednotlivé prvky kompozície. Používal pritom povraz alebo kružidlo, podobne ako veľkí majstri stavitelia na Východe i na Západe pri nárysoch plánov a profilov katedrál.

Kríž

Na ikone sa dá jasne rozlíšiť kríž, ktorý je vytvorený dôležitými detailmi kompozície. Vertikálna čiara, vychádzajúca zdola medzi dvoma anjelmi sediacimi za stolom, pretína najskôr obdĺžnik na prestole, prechádza cez čašu a ruku, aby sa nakoniec spojila so stromom hore. Horizontálna čiara spočíva na ramene Otca a spája rameno Svätého Ducha, pričom prechádza srdcom Ježiša Krista. Snáď lepšie sa už ani nedalo vyjadriť zámer lásky Najsvätejšej Trojice. Vertikálna čiara, prechádzajúca obdĺžnikom, ktorý symbolizuje celé ľudstvo vyjadruje, že vykupiteľova obeta zahŕňa celé ľudstvo od počiatku až do konca vekov. Táto zvislá čiara spája aj čašu, ktorá nám pripomína cenu zaplatenú za spásu. Kristova ruka, ktorou kríž prechádza, ukazuje, ako Najvyšší Veľkňaz ruší všetky starozákonné obety a ustanovuje jedinú obetu, ktorá zachraňuje svet. Drevo kríža spája strom pozemského raja – strom smrti – a premieňa ho na pravý Strom života. Horizontálna čiara spočíva na ramenách Otca a Svätého Ducha a prechádza cez Kristovo srdce. Je to úžasné posolstvo: tri osoby spolupôsobia pri spáse sveta.

Čaša s baránkom 

Čaša s baránkom sa nachádza v strede ikony a začína zdola, spod prestola, po zakrivených líniách anjelov vľavo a vpravo, ktoré vedú k stredu ich hláv. Tieto dve zakrivené línie sa spájajú s treťou, ktorá prechádza hlavou Syna, a všetko sa týmto spojením stáva veľkolepou čašou. Takto všetky tri osoby majú účasť na čaši. Ich oči adorujú čašu. Zdá sa, akoby sa stala centrom celej ikony neviditeľným a tajomným spôsobom. Čaša je umiestnená presne v strede ikony, uprostred ktorej sa nachádza Kristus – anjel v strede, zároveň v centre ľudských dejín.

Kruh  

Kruh na ikone zahŕňa všetky tri osoby a spája ich. Ponárame sa tak do tajomstva jednoty osôb – Boh je jeden. Kruh nie je statický; predstavuje prúdenie života. V centre samotného bytia je Boh – neustály život. Centrálnym bodom tohto kruhu je Kristova ruka. Tento detail nás uvádza do trojičného tajomstva novým spôsobom. Kristova ruka v strede kruhu, ako už bolo spomenuté, poukazuje na Veľkňaza – Vykupiteľa, ale zároveň nás chce priviesť k pochopeniu tajomstva troch osôb, ktoré sa vzájomne darujú. 

Trojuholník

Trojuholník nás nabáda premýšľať o vzťahoch medzi Božskými osobami a každým z nás. Umožňuje lepšie pochopiť obdivuhodný vzťah medzi Bohom a jeho deťmi. Na trojuholník sa budeme najprv dívať z hora až po obdĺžnik v prestole. Je to Boh, ktorý k nám zostupuje, aby obnovil zmluvu lásky narušenú prvotným hriechom. Všetko sa odohráva v deň nášho krstu. Ak uprieme pohľad zdola nahor, stretneme každú z týchto Osôb. Stretnutie s Bohom je základným stretnutím nášho života – stretnutím, ktoré dáva životu zmysel. Východná teológia nás vyzýva uprieť pohľad najskôr na osobu v pravo – Svätého Ducha. Zmyslom života je získať Svätého Ducha, lebo on sám nám umožní žiť naše vzťahy s Božskými osobami. Najpodstatnejším poslaním Svätého Ducha je spojiť nás najprv s Ježišom, Synom živého Boha, a darovať nám život v ňom, skrze neho a pre neho. Táto skutočnosť nás potom nabáda uprieť pohľad na postavu v strede – na Krista, ktorý ponúka svoj život pre spásu sveta. On je „Cesta, Pravda a Život“. Je cestou k Otcovi, lebo nám postupne dáva účasť na trojičnom živote. A nakoniec Boh – Otec je zavŕšením každej ikony. Na neho sa upriamuje pohľad kontemplácie a poklony. On nás miloval prvý a povedal: „Ty si moje milované dieťa v ktorom mám zaľúbenie“. Vedomie toho, že sme adoptívnymi synmi, zahrnutí Otcovou láskou a starostlivosťou, je milosť, ktorá osvecuje náš život uprostred temnoty tohto sveta.

Popis ikony:

Ruská ikona z obdobia okolo roku 1700 zobrazuje na zlatom pozadí Svätú Trojicu v podobe troch identických anjelov sediacich za stolom. Ak porovnáme túto ikonu s Rubľovovou ikonou, objavíme niekoľko podstatných rozdielov pri stvárnení anjelov. Anjel v strede – Boží Syn nenakláňa svoju hlavu k anjelovi vľavo – Otcovi a svoj pohľad neupiera k nemu, ale k divákovi. Rozdiely sú aj vo farebných prevedeniach odevov. Anjel v strede – Boží Syn – nenakláňa svoju hlavu k anjelovi vľavo, k Otcovi, a svoj pohľad neupiera k nemu, ale priamo k divákovi. Rozdiely sa prejavujú aj vo farebnom prevedení odevov. Anjel v strede, symbolicky stvárňujúci Krista, nemá spodný odev chitón červený a vrchný plášť himation tmavomodrý, ako je to zvykom na ikonách Krista Pantokratora. U anjelov vľavo a vpravo chýba modrá farba spodného odevu – chitónu. Uprostred stola sa namiesto jednej čaše s Baránkom nachádzajú tri čaše. Anjel v strede nežehná čašu, ale diváka. Stoličky a stôl sú bohato zdobené barokovým ornamentom. Za každým z anjelov vidíme symbolické stvárnenie budovy, stromu a hory. Dom za anjelom vľavo – Bohom Otcom je symbolom Cirkvi, ale aj Božím domom – Nebeským Jeruzalemom v Božom kráľovstve. Strom za anjelom v strede – Bohom Synom je symbolickým rajským stromom, ale aj stromom Golgoty, na ktorom Kristus priniesol obetu za spásu sveta. Hora za anjelom vpravo je symbolickým zobrazením obetných miest, vrchov, na ktorých sa Boh zjavil, a nakoniec skalou Cirkvi. Na ráme, zdobenom barokovým ornamentom, sa vo vrchnej časti nachádza csl. názov ikony: Образъ Пресвятыя и Живоначальныя Троицы (Obraz Presvjatyja i Živonačaľnyja Trojicy) – Obraz Presvätej a Životodarnej Trojice. 

Duchovné posolstvo:

„Všetci katolícki komentátori Božských Písem, Starého i Nového zákona, ktorých som mohol čítať a ktorí predo mnou písali o Trojici, mali v úmysle učiť – podľa Písma – túto náuku: že Otec, Syn a Svätý Duch vyjadrujú božskú jednotu jednej a tej istej podstaty v nedeliteľnej rovnosti; a že preto nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh. A predsa: Otec splodil Syna, a teda ten, ktorý je Otec, nie je Syn; Syn je splodený z Otca, a teda ten, ktorý je Syn, nie je Otec; Svätý Duch nie je ani Otec, ani Syn, ale iba Duch Otca a Syna, sám však rovnocenný Otcovi i Synovi a patriaci k jednote Trojice. Nie však tak, že by sa táto Trojica narodila z Presvätej Bohorodičky, Márie, bola ukrižovaná za Pontského Piláta, pochovaná, na tretí deň vstala z mŕtvych a vystúpila na nebesia – ale iba Syn. Rovnako ani to, že by táto Trojica zostúpila v podobe holubice na Ježiša pri jeho krste, ale iba Svätý Duch; ani že by v deň Turíc po Pánovom nanebovstúpení, keď ‚z neba zaznel hukot, ako keď sa ženie prudký vietor‘, tá istá Trojica ‚spočinula na každom z nich v rozdelených jazykoch v podobe ohňa‘, ale iba Svätý Duch. Ani to, že by táto Trojica povedala z neba: ‚Ty si môj milovaný Syn‘ – či už pri jeho krste od Jána, alebo keď s ním boli traja učeníci na vrchu, alebo keď zaznel hlas hovoriaci: ‚Už som ho oslávil a ešte oslávim‘ – ale že to bolo slovo samotného Otca, povedané Synovi. A predsa Otec, Syn i Svätý Duch, tak ako sú nedeliteľní, aj nedeliteľne pôsobia. Aj toto je moja viera, lebo je to viera katolícka.“ (sv. Augustín, † 430)

Modlitba:

„Poďte ľudia, pokloňme sa trojosobnému Božstvu, Synu v Otcovi so Svätým Duchom, lebo Otec pred vekmi zrodil Syna, jednopodstatného a spoluvládnuceho, i Svätý Duch prebýva v Otcovi a je oslavovaný so Synom, jediná sila, jediná podstata, jediné božstvo. Jemu sa všetci klaniame volajúc: ‚Svätý Bože, ty si všetko stvoril prostredníctvom Syna, spolupôsobením Svätého Ducha. Svätý Silný, ktorým sme spoznali Otca a ktorým Duch Svätý prišiel na tento svet. Svätý Nesmrteľný, Duchu Utešiteľu, vychádzajúci z Otca a v Synovi prebývaš. Svätá Trojica, sláva tebe.‘“ (stichira z Veľkej večierne v Pondelok Svätého Ducha)