Ikona presvätej Bohorodičky „Panna Znamenia“

 Ikona presvätej Bohorodičky „Panna Znamenia“

Pôvod ikony: Rusko, Tver; rok 1806; 53,5 x 44 cm

Sviatok: 27. november

História pôvodnej ikony:

So zobrazeniami ženy s otvoreným náručím a dlaňami obrátenými k nebesiam sa stretávame už v prvokresťanskom umení katakomb. Nakoľko išlo o zobrazenie ženy v modlitebnom geste, takéto stvárnenia sa gr. nazývali Οράντα (Oranta), lat. Orans – Modliaca sa. V rámci rímskych katakomb je takýchto výjavov okolo päťdesiat, ktoré v tom čase boli symbolickým zobrazením kresťanskej duše, chváliacej Boha. Avšak veľmi rýchlo, len čo ju začali zobrazovať s Dieťaťom na hrudi, začala predstavovať Božiu Matku – Máriu. 

V prípade, že je Bohorodička zobrazená v celej postave s Dieťaťom – Kristom na hrudi, ktorý je zobrazený po pás a umiestnený v kruhu, sa takáto ikona nazýva Παναγία Οράντα (Panagia Oránta), rus. Всесвятая (Vsesvataja) – Najsvätejšia. 

V prípade výjavu z 3. stor. nachádzajúcom sa v katakombách na Cimitero Maggiore v Ríme monogram XP spresňuje, že na hrudi Bohorodičky je zobrazený Kristus. V Konštantínopole bola Oranta v centre ľudovej úcty, kde sa v Blachernách v chráme v jednej z kaplniek nachádzal prameň, ktorý vyvieral z rúk mramorovej sochy Panny, modliacej sa s pozdvihnutými rukami. Ako uvádza kniha ceremónií Konštantína Porfyrogeneta (912-959) niektoré ikony s výjavom modliacej sa Oranty sa v onom chráme uctievali. Aj keď nám texty nedovoľujú s istotou určiť typy týchto ikon, predsa však na základe mincí a pečatí z daného obdobia môžeme približne usudzovať, nakoľko sú na nich podobizne Panny, ktorá sa modlí s nápisom BLACHERNITISSA. Okrem toho totožnosť Oranty potvrdzujú aj gr. nápisy ΜΡ ΘY (Méter Theu – Božia Matka), nachádzajúce sa zväčša po stranách zobrazenej Oranty. Jej gesto pozdvihnutých rúk vyjadruje nielen to, že je Pannou ktorá sa modlí, ale je Pannou, ktorá prosí: „Vystiera nad svet svoje nepoškvrnené ruky, aby bránila naše záujmy,“ ako to uvádza patriarcha Fótios, keď opisuje Bohorodičku – Orantu v Nea, v novej konštantínopolskej bazilike, ktorú dal postaviť Bazil Macedónsky (867-886) vo vnútri Veľkého paláca.

Od obdobia 9. storočia sa v rámci umeleckej výzdoby chrámov táto kompozícia Bohorodičky Oranty umiestňovala vo svätyni, v hornej časti centrálnej apsidy, ako symbolické vyjadrenie Božej Matky, ktorá je symbolom Kristovej Cirkvi, modliacej sa k svojmu Pánovi – Kristovi Pantokratorovi, zobrazenom v kupole chráme. Jej pozdvihnuté ruky a roztiahnutý plášť – maforion je symbolickým vyjadrením jej ochrany a príhovoru u svojho Syna a nášho Boha, ako zástankyne kresťanov a tej, prostredníctvom ktorej Boh spojil nebo so zemou.

Byzantské umenie prenieslo tento námet do Ruska, kde v chráme sv. Sofie v Kyjeve, založenom kniežaťom Jaroslavom Múdrym v roku 1037, na pamiatku víťazstva nad pečenegmi (starý kočovný národ žijúci v juhoruských stepiach) bola umiestnená mozaika Oranty. V polkruhovej apside je mozaika zobrazujúca postavu Bohorodičky – Oranty, modliacej sa s pozdvihnutými rukami, ktorá dostala pomenovanie „Nezničiteľná hradba“. Podľa tradície, v čase nepriateľských tatárskych vpádov sa v r. 1240 časť obyvateľov ukryla za stenami chrámu. Nepriateľské vojská sa pokúšali stenu Soboru preraziť baranidlom, avšak bezvýsledne. Stena, kde sa nachádza mozaika s výjavom Oranty zostala neporušená. Epitet „Nezničiteľná hradba“ je priradený k Bohorodičke, ako k veľkej zástankyni a ochrankyni celej Ruskej zemi.

Ak je Bohorodička zobrazená len po pás, s dieťaťom Kristom na hrudi, ktorý je umiestnený v kruhu, takáto kompozícia sa csl. nazýva Знáмение (Známenie) – Znamenie. Jeden z významov slovanského slova známenie je zázrak. A skutočne, zobrazenia dieťaťa Krista v lone Bohorodičky je symbolom veľkého zázraku – Božieho vtelenia, kedy bez počiatočný a bez telesný Boh sa zaodel ľudským telom. Zobrazenie Bohorodičky ako „Panny Znamenia“ vychádza z videnia proroka Izaiáša na základe ktorého dostala ikona toto pomenovanie: „Preto sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ (Iz 7, 14) Takto je ikona v skutočnosti prorockou víziou, ktorá poukazuje na Pannu a jej božského Syna. Dieťa Kristus má otvorenú náruč a tým, že žehná pravicou vyjadruje všetko, čím je, lebo on je Emanuel – Boh s nami a zároveň „znamenie“ pre výnimočnosť danú od Boha. Preto sa v Rusku táto ikona nazýva „Panna Znamenia“.

Spolu s vyššie uvedeným citátom proroka Izaiáša, má pre túto ikonu dôležitý význam aj druhý starozákonný obraz, ktorý hovorí o bitke Izraela s vojskom Amaléka: „Jozua urobil, ako mu prikázal Mojžiš a bojoval s Amalékom. Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na vrchol pahorku. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amalék. Keď Mojžišovi ruky ochabli, vzali kameň, podložili mu ho a on si sadol naň. Áron a Chúr mu podopierali ruky jeden z jednej a druhý z druhej strany. Takto zostali jeho ruky zdvihnuté až do západu slnka. Jozua porazil Amaléka a jeho ľud mečom... Mojžiš postavil oltár a nazval ho „Hospodin je moja zástava“. Povedal totiž: ´Ruka sa zodvihla proti Hospodinovmu trónu, Hospodin bude bojovať proti Amalékovi z pokolenia na pokolenie.´“ (Ex 17, 10 – 13, 15 – 16)

S týmto symbolom pozdvihnutých rúk sa stretávame tak v katolíckom prostredí, ako aj v prostredí kresťanského východu v cirkvách grécko-slovanského obradu, kde biskup, či kňaz počas slávenia Eucharistie, má pri niektorých modlitbách pozdvihnuté ruky. 

Popis ikony:

Táto ruská ikona Božej Matky z roku 1806 zobrazuje na zlatom pozadí Bohorodičku po pás, s pozdvihnutými rukami v modlitebnom geste. Odetá je v tradičnom bordovom maforiu, s panenskými hviezdami na ramenách a čele. Pod maforiom má tmavomodrú tuniku a na hlave čepiec v tom istom odtieni, zdobené drobnými žltými hviezdami, ako symbol nebeskej Kráľovnej. Koniec rukávov tuniky, ako aj okraj maforia skrášľuje široký zlatistý lem, so vzácnymi kameňmi. Okolo hlavy má nimbus, po stranách ktorého je v kruhu uvedená skratka jej mena MP ΘY. Na hrudi Božej Matky je v kruhu posiatom zlatistými lúčmi umiestnená postava Krista, ktorý je zobrazený po pás, so žehnajúcou pravicou a zrolovaným bielym zvitkom v ľavici. Okolo hlavy má nimbus s vpísaným krížom s literami Ѡ Ѻ N (omega, omikron, ní), ako aj skratku mena IC XC. Odetý nemá tradičný červený chitón a tmavomodrý himation, ale v tomto prípade autor ikony farby prehodil a prispôsobil odevu Bohorodičky. Domnievame sa, že zámerom ikonopisca bolo, aby prostredníctvom rovnakých farieb tak spodného odevu, ako aj vrchného plášťa poukázal na Božie materstvo a zvýraznil spojenie pozemského s nebeským a Božského s ľudským. Je potrebné dodať, že v rámci maľovania ikon platia isté a nemenné pravidlá, čo sa týka tak kompozície, ako aj farieb, vymedzených ikonopiseckým kánonom, ktorý bol v prípade tejto ikony porušený.

Súčasťou kompozície sú aj štyria mnísi, zobrazení po dvoch v ľavej a pravej časti na ráme ikony. Vľavo hore sa nachádza prepodobný Anton Riman (lit. pamiatka 3.8.) a oproti prepodobný Varlaám Chutinský (lit. pamiatka 11.6. a 6.11.). Vľavo dole je prepodobný Sabatios Solovecký (lit. pamiatka 8.8. a 27.9.) a oproti prepodobný Zosima Solovecký (lit. pamiatka 17.4. a 8.8.).

Duchovné posolstvo: 

„Keď sa chceš modliť ku Kráľovnej, Božej Matke, buď silne presvedčený, že neodídeš bez prijatia milosti. Takto myslieť a takto byť presvedčený, keď ide o ňu, je dôstojné a spravodlivé.“ (Sv. Ján Kronštadtský, divotvorca, lit. pamiatka 20.12.)

Modlitba: 

„Ku komu budem volať, Vládkyňa, na koho sa obrátim v mojom žiali, ak nie k tebe, nebeská Kráľovná? Kto vypočuje môj plač a príjme moje vzdychanie, ak nie ty, nepoškvrnená, nádej kresťanov a útočište pre nás hriešnych? Kto nás okrem teba zachráni v nešťastiach? Vypočuj môj nárek a nakloň ku mne svoj sluch, Vládkyňa a Matka môjho Boha! Neprehliadni túžiaceho po tvojej pomoci a neodvrhni mňa hriešneho, nebeská Kráľovná! Nauč ma uskutočňovať vôľu tvojho Syna a obdaruj túžbou neustále nasledovať jeho sväté prikázania. Pre moje reptanie v bolestiach, námahách a nešťastiach ma neopusť, ale zostaň matkou a ochrankyňou mňa, malomyseľného. Moja najmilostivejšia Kráľovná, horlivá zástankyňa! Tvojim príhovorom zakry moje prehrešenia, ochráň ma pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi; obmäkči srdcia a zohrej Kristovou láskou tých, ktorí ma nenávidia. Mne, chorému, daruj všemohúcu pomoc zvíťaziť nad mojimi hriešnymi návykmi, aby očistený pokáním a následným cnostným životom som prežil zvyšok svojho života v spoločenstve so svätou Cirkvou. Stoj pri mne, nádej všetkých kresťanov, na konci môjho života a posilni moju vieru v ťažkej hodine smrti. Predlož za mňa, ktorý som počas svojho života mnohokrát zhrešil, tvoje všemohúce modlitby a po mojom odchode, nech mi Pán odpustí a učiní ma hodným, byť účastným jeho nekonečnej radosti. Amen.“ (Modlitba z Akatistu k Presvätej Bohorodičke pred ikonou „Znamenie“)